O prieskume spokojnosti Slovákov so zdravotníctvom (Eurobarometer)
Michal Piško, denník SME:
Prosím Vás o stručné stanovisko k základným zisteniam Eurobarometru o zdravotnej starostlivosti, ktorý bol zverejnený v júli.
Spokojnosť Slovákov s kvalitou zdravotnej starostlivosti oproti poslednému Eurobarometru v roku 2009 klesla z 53% na 50%. Spokojnosť v EÚ je zároveň v priemere oveľa vyššia - až 71%. Čím si to vysvetľujete a čo je treba zmeniť?
Dušan Zachar: INEKO:
Keďže nedostatočne meriame a zverejňujeme kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti, nedokážeme ani vierohodne posúdiť, či sa naše zdravotníctvo aj reálne zhoršilo, tak ako to naznačujú prieskumy verejnej mienky. Nedá sa preto ani vylúčiť, že sa pacienti "len" viac ponosujú na kvalitu, lebo sa o nej viac hovorí v kritickej rovine (viď napríklad séria kritických blogov pacientov na www.sme.sk). A čo sa týka medzinárodného porovnania, môže byť kritika slovenského zdravotníctva opodstatnená, ale na druhej strane treba tiež vnímať možný faktor večne hundrajúceho národa.
Aj podľa hodnotenia spokojnosti pacientov s nemocničnou starostlivosťou, ktoré uskutočňujú zdravotné poisťovne, sú mladí ľudia nespokojnejší ako starší. Mladí sú náročnejší, a preto aj kritickejší. Vidia, ako fungujú služby, ktoré často využívajú, a ktoré poskytujú prevažne súkromní podnikatelia v ostrom konkurenčnom, a teda aj inovatívnom prostredí - mobily, internet, banky, zábavný priemysel, online shopping, atď. Tiež oveľa viac cestujú na Západ, a majú teda vyššie očakávania, čo sa týka fungovania spoločnosti. Avšak zároveň nestihli mať ešte osobnú skúsenosť so slovenským zdravotníctvom, a preto môžu byť po prvom kontakte s ním rozčarovaní. Starší už túto skúsenosť majú, a preto majú aj iné, realite bližšie očakávania a môžu lepšie hodnotiť trend.
Z prieskumu vyplýva, že iba 21% Slovákov, ktorí zažili pri prijímaní zdravotnej starostlivosti nežiaducu udalosť ju aj nahlásili, kým v EÚ to bolo až 46%. Slováci zároveň mali pocit, že po nahlásení nežiaducej udalosti sa vo väčšine prípadov (40%) nestalo absolútne nič. Čím si to vysvetľujete a čo je treba robiť pre väčšiu emancipáciu pacientov?
Aj z oficiálnych údajov našich inštitúcií o podaných sťažnostiach pacientov je zrejmé, že Slováci sa málo sťažujú oficiálnou cestou na poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Určitá skepsa ľudí môže vychádzať aj zo skúseností, že chýba viac "success stories", kedy by obyčajný človek - pacient "vyhral" nad štátnou mocou. Treba však tiež povedať, že pozvoľna sa mierne zvyšuje počet podaných podnetov. Je možné, že niektorých sťažovateľov posmelili aj medializované prípady, kedy úrady či súdy rozhodli v prospech poškodených pacientov. Ľudia by sa asi viac sťažovali a domáhali svojich práv, keby mali jasno, na čo, kedy, kde a za koľko majú nárok pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, keby sa na poli poskytovania zdravotnej starostlivosti, ako aj zdravotného poistenia zvýšila konkurencia, a tým pádom i súťaživosť, keby nebolo zdravotníctvo de iure "zadarmo", keby dobre a rýchlo fungovala vymožiteľnosť práva a v neposlednom rade keby sa systematicky znižovala veľká informačná nerovnosť, napríklad aj meraním a zverejňovaním kvality a efektívnosti v zdravotníctve.
Z odpovedí bolo citované 3.9.2014 v článku denníka SME.
Prosím Vás o stručné stanovisko k základným zisteniam Eurobarometru o zdravotnej starostlivosti, ktorý bol zverejnený v júli.
Spokojnosť Slovákov s kvalitou zdravotnej starostlivosti oproti poslednému Eurobarometru v roku 2009 klesla z 53% na 50%. Spokojnosť v EÚ je zároveň v priemere oveľa vyššia - až 71%. Čím si to vysvetľujete a čo je treba zmeniť?
Dušan Zachar: INEKO:
Keďže nedostatočne meriame a zverejňujeme kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti, nedokážeme ani vierohodne posúdiť, či sa naše zdravotníctvo aj reálne zhoršilo, tak ako to naznačujú prieskumy verejnej mienky. Nedá sa preto ani vylúčiť, že sa pacienti "len" viac ponosujú na kvalitu, lebo sa o nej viac hovorí v kritickej rovine (viď napríklad séria kritických blogov pacientov na www.sme.sk). A čo sa týka medzinárodného porovnania, môže byť kritika slovenského zdravotníctva opodstatnená, ale na druhej strane treba tiež vnímať možný faktor večne hundrajúceho národa.
A čo treba robiť, aby sa zlepšila kvalita nášho zdravotníctva?
- Zavádzať tvrdé rozpočtové pravidlá (hard budget constraints) pre hospodárenie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ako aj pre zdravotné poisťovne,
- meranie a transparentné informovanie pacientov a poisťovní o výsledkoch - nákladoch, objeme a kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti napr. i zverejňovaním rebríčkov kvality a efektívnosti poskytovateľov aj poisťovní na internete a podľa toho aj ich odmeňovanie - lepšie informovaná verejnosť môže totižto účinnejšie tlačiť na zvyšovanie kvality zdravotníctva,
- presnejšie definovať, vrátane časovej dostupnosti, a prípadne aj zúžiť základný balík zdravotnej starostlivosti financovaný z povinného verejného zdravotného poistenia – tým sa vytvoria lepšie podmienky na dobrovoľné pripoistenie,
- urobiť poriadok v priamych platbách obyvateľstva a umožniť vyberať paušálne regulačné poplatky pri návšteve lekára či hospitalizácii,
- zavádzanie a dodržiavanie diagnostických a liečebných štandardov (guidelines),
- zavedenie katalógu výkonov a DRG-systému pri odmeňovaní v lôžkovej starostlivosti do praxe,
- znížiť koncentráciu a štátny vplyv na trhu s verejným zdravotným poistením rozdelením a privatizáciou časti Všeobecnej zdravotnej poisťovne; podporovať vstup nových hráčov na trh,
- dokončiť transformáciu štátnych nemocníc na akciové spoločnosti a umožniť vstup súkromného kapitálu do nich – strategickí investori môžu priniesť do nemocníc lepšie (rozumej: dlhodobo udržateľné) hospodárenie, vyššiu kultúru aj know-how,
- vyberať manažérov štátnych nemocníc a iných zdravotníckych zariadení odborníkmi na základe transparentného verejného výberového konania,
- zrušiť zákonom definované minimálne mzdové nároky lekárov a neprijímať ich ani u ostatných zdravotníckych pracovníkov,
- zrušiť tzv. koncovú sieť nemocníc, t.j. zoznam všetkých štátnych ústavných zariadení, s ktorými musia zdravotné poisťovne uzavrieť zmluvu,
- razantnejšie postupovať pri racionalizácii a optimalizácii lôžkovej starostlivosti,
- posilniť nezávislosť ÚDZS nemožnosťou odvolať jeho predsedu de facto z akéhokoľvek dôvodu.
Aj podľa hodnotenia spokojnosti pacientov s nemocničnou starostlivosťou, ktoré uskutočňujú zdravotné poisťovne, sú mladí ľudia nespokojnejší ako starší. Mladí sú náročnejší, a preto aj kritickejší. Vidia, ako fungujú služby, ktoré často využívajú, a ktoré poskytujú prevažne súkromní podnikatelia v ostrom konkurenčnom, a teda aj inovatívnom prostredí - mobily, internet, banky, zábavný priemysel, online shopping, atď. Tiež oveľa viac cestujú na Západ, a majú teda vyššie očakávania, čo sa týka fungovania spoločnosti. Avšak zároveň nestihli mať ešte osobnú skúsenosť so slovenským zdravotníctvom, a preto môžu byť po prvom kontakte s ním rozčarovaní. Starší už túto skúsenosť majú, a preto majú aj iné, realite bližšie očakávania a môžu lepšie hodnotiť trend.
Z prieskumu vyplýva, že iba 21% Slovákov, ktorí zažili pri prijímaní zdravotnej starostlivosti nežiaducu udalosť ju aj nahlásili, kým v EÚ to bolo až 46%. Slováci zároveň mali pocit, že po nahlásení nežiaducej udalosti sa vo väčšine prípadov (40%) nestalo absolútne nič. Čím si to vysvetľujete a čo je treba robiť pre väčšiu emancipáciu pacientov?
Aj z oficiálnych údajov našich inštitúcií o podaných sťažnostiach pacientov je zrejmé, že Slováci sa málo sťažujú oficiálnou cestou na poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Určitá skepsa ľudí môže vychádzať aj zo skúseností, že chýba viac "success stories", kedy by obyčajný človek - pacient "vyhral" nad štátnou mocou. Treba však tiež povedať, že pozvoľna sa mierne zvyšuje počet podaných podnetov. Je možné, že niektorých sťažovateľov posmelili aj medializované prípady, kedy úrady či súdy rozhodli v prospech poškodených pacientov. Ľudia by sa asi viac sťažovali a domáhali svojich práv, keby mali jasno, na čo, kedy, kde a za koľko majú nárok pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, keby sa na poli poskytovania zdravotnej starostlivosti, ako aj zdravotného poistenia zvýšila konkurencia, a tým pádom i súťaživosť, keby nebolo zdravotníctvo de iure "zadarmo", keby dobre a rýchlo fungovala vymožiteľnosť práva a v neposlednom rade keby sa systematicky znižovala veľká informačná nerovnosť, napríklad aj meraním a zverejňovaním kvality a efektívnosti v zdravotníctve.
Z odpovedí bolo citované 3.9.2014 v článku denníka SME.
