O viacnásobných úväzkoch lekárov
Mária Hunková, Hospodárske noviny:
NKU vcera zverejnil spravu z kontroly zmluvnych vztahov vybranych zdravotnickych zariadeni, v ktorej sa okrem ineho venovala aj uvazkom lekarov. Zo spravy vyplyva, ze 47,52% lekarov poskytovalo svoje sluzby na zaklade dvoch a viac zmluv. V tejto suvislosti Vas chcem poziadat o komentar k nasledujucim otazkam:
Je problem, ak ma lekar niekolko pracovnych uvazkov? Moze na to nejako doplacat pacient? Kolko uvazkov uz je vela? Ako by mali nemocnice, pripadne zdravotne poistovne upravovat zmluvy s lekarmi, aby to bolo adekvatne?
Dušan Zachar, INEKO:
V zásade platí, že zdravým a želaným stavom je, ak má lekár len jeden plný pracovný úväzok, ak pracuje len pre jedného zamestnávateľa. Ak má jeden lekár viacero plných úväzkov, je pravdepodobné, že nemôže z kapacitných dôvodov vykonávať všetky svoje práce plnohodnotne a kvalitne, ako by sa očakávalo, a na čo by mal pacient nárok, pričom zamestnávatelia si toho často ani nie sú vedomí a vyplácajú "lietajúcemu" lekárovi na základe (ne)odvedenej práce neadekvátne vysokú mzdu. Negatívom práce lekára pre viacerých zamestnávateľov naraz môže byť tiež zneužívanie takéhoto stavu na vyberanie si hrozienok (rozumej priamych platieb od pacientov a/alebo poisťovňami dobre hradených jednoduchých výkonov) pri liečbe pacienta v súkromnej praxi a zároveň uskutočňovanie komplikovaných a často stratových súvisiacich vyšetrení či zákrokov toho istého pacienta s tou istou diagnózou vo verejnej nemocnici, kde dotyčný lekár tiež pôsobí.
Viac úväzkov lekárov je problémom najmä preto, lebo v zdravotníctve existuje vysoká informačná nerovnosť a pacienti, zamestnávatelia, poisťovne, ani platcovia daní nevedia presne, aký produkt zdravotné zariadenia poskytujú, a aká je jeho kvalita. Zjednodušene, človek, ktorý pripravuje hot dogy a je platený za počet predaných kusov, si pokojne môže nájsť hocikoľko zamestnaní. Nik nebude ukrátený. Ak si ale viacero zamestnaní nájde niekto, kto "produkuje" ťažko merateľný výstup (lekár, vysokoškolský učiteľ), je to problém, ktorý je treba riešiť vyššou transparentnosťou – teda aj zverejnením úväzkov.
MZ SR by sa malo preto usilovať zverejniť menný zoznam lekárov aj s ich úväzkami, tak ako to počas Radičovej vlády urobil rezort školstva s pedagogickými zamestnancami vysokých škôl (http://portalvs.sk/regzam/), aby bola verejnosť jednak informovaná o tom, kde všade pôsobí ich doktor, alebo či náhodou neexistuje odôvodnené riziko, že lekár nebude stíhať kvalitne liečiť. Verejnosť a možno aj manažmenty nemocníc by tiež dostali pravdivejší obraz o zdrojoch príjmov lekárov, síce nie o ich výške, ale aj tak by vedeli kvalifikovanejšie reagovať na prípadné budúce požiadavky vyšších miezd niektorých "viacúväzkových" lekárov.
Česká štátna zdravotná poisťovňa VZP vo svojej analýze z roku 2011 (http://www.vzp.cz/poskytovatele/infoservis-a-akcent/infoservis/infoservis-23-2011/vzp-proveruje-soubehy-lekarskych-uvazku) konštatuje, že „nemůže tolerovat situaci, kdy pracovník v jednom čase pracuje na různých místech, ani to, že by úvazek u lůžka lékaři zastávali po večerech, nocích a víkendech, tedy v čase, který pokrývá ústavní pohotovostní služba“. A aj preto si stanovila základnú hranicu, od ktorej súbeh úväzkov lekárov akceptuje len vo výnimočných prípadoch. Tá hranica bola definovaná prácou lekára pre maximálne dve zdravotnícke zariadenia a do výšky jeho úväzku nepresahujúceho 1,4.
Pre porovnanie, v SR predstavuje podiel lekárov so súhrnnými lekárskymi pracovnými úväzkami väčšími ako 1,0 takmer dvojnásobok podielu v ČR (http://blog.etrend.sk/inekomenty/viete-kde-vsade-pracuje-vas-doktor-2.html). A v kontexte so zisteniami NKÚ ohľadne zmluvných vzťahov vybraných zdravotníckych zariadení v SR, v ktorých až 47,52% lekárov pracuje na základe dvoch a viac zmlúv, je zaujímavé, že vo Švajčiarsku pracovalo v roku 2011 len 13,4% lekárov na viac ako jednom pracovnom mieste (http://www.fmh.ch/files/pdf6/Aerztestatistik_SAEZ11_d.pdf).
Viete uviest, ako to funguje v zahranici? Su tam lekari nejako limitovani, kolko uvazkov mozu mat?
V Poľsku neuzatvorí zdravotná poisťovňa zmluvu s takým súkromným poskytovateľom, pre ktorého by pracoval lekár zamestnaný u iného zmluvného poskytovateľa – nemocnice (http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/257229-statni-lekari-robia-aj-pre-sukromnikov-rezort-by-to-mal-riesit/). V Nemecku je zasa bežné, že lekári podpisujú vo svojich pracovných zmluvách konkurenčné doložky, ktoré im zakazujú pracovať v sektore pre iného zamestnávateľa (http://zpravy.aktualne.cz/domaci/prescasy-uz-lekarum-nevadi-kazdy-ctvrty-ma-praxi-navic/r~i:article:719925/).
Z odpovedí bolo citované 23.7.2014 v článku Hospodárskych novín.
