Branislav Janík, Zdravotnícke noviny:
Môžem Vás poprosiť o 25 raž 30 riadkov celého príbehu “unitárny systém”?
Prečo začal? Je jasné, ktorý systém, unitárny či pluralitný, je a prečo lepší? Prečo skončil?
Dušan Zachar, INEKO:
Skutočný dôvod, prečo bol iniciovaný projekt unitarizácie verejného zdravotného poistenia je nejasný, keďže v tom čase a ani potom neboli vládou predložené žiadne silné relevantné argumenty v prospech jeho zavedenia v SR. Vo vyspelom svete fungujú dobre tak pluralitné, ako aj unitárne systémy, pričom podľa švédskej organizácie Health Consumer Powerhouse disponuje najkvalitnejším zdravotníckym systémom v Európe Holandsko s výrazne pluralitným a súťaživým systémom zdravotného poistenia, ktoré bolo pre Slovensko inšpiráciou.
Zavedenie systému s jedinou poisťovňou by v slovenských podmienkach nebolo garanciou lepšie fungujúceho zdravotníctva, zlepšenia zdravotných výsledkov a starostlivosti pre pacientov, skôr naopak. Dnešný stav zdravotníctva je najmä odzrkadlením (ne)činnosti štátu, ktorý má v súčasnosti najzásadnejší vplyv v tomto sektore, a to cez najväčšiu poisťovňu, najväčšie nemocnice, regulátora a normotvorcu. Z historickej skúsenosti vieme, že štát na Slovensku neriadi svoje firmy transparentne a efektívne. Zavedením systému s jedinou poisťovňou by si ešte väčšmi posilnil svoj monopol a konflikt záujmov so všetkými negatívami, ktoré tieto javy sprevádzajú.
Monopol jednej štátnej poisťovne, štátnych poskytovateľov a politikmi ovplyvňovaných štátnych kontrolných orgánov by už vôbec nebol tlačený konkurenčným prostredím a v oveľa menšej miere by bol motivovaný hospodáriť efektívne. Vytratil by sa nesmierne dôležitý tlak súkromných poisťovní na poskytovateľov liečiť pacientov kvalitnejšie a efektívnejšie. Z trhu by odišlo inovatívne know-how, napr. pri manažovaní pacienta, a zavreli by sa dvere pred novými zahraničnými investormi, ktorí by mohli pomôcť rozvoju slovenského zdravotníctva, aj keď dlhotrvajúci populistický a ideologický boj najmä premiéra proti súkromným zdravotným poisťovniam priniesol pre Slovensko doteraz už mnoho neodvrátiteľných škôd – či už v podobe priamych nákladov (prehraté arbitráže) alebo nepriamych (nestabilita, zneistenie súčasných a odlákanie možných nových investorov a investícií, a nielen tých zo zdravotníctva).
Zavedenie unitárneho systému by si navyše vyžiadal z verejných zdrojov obrovský objem peňazí, a to práve v čase poľavenia vlády v konsolidačnom úsilí, pri nadmernom deficite a atakovaní ďalších hraníc dlhovej brzdy, čo by bolo takisto veľmi nezodpovedné a tiež ťažko presaditeľné.
Zastavenie projektu unitarizácie môže byť preto zapríčinené viacerými dôvodmi, ktoré sa môžu navzájom dopĺňať – zlý stav vo verejných financiách, problematická ústavnosť – nejasný verejný záujem v prípade vyvlastňovania akcionárov poisťovní, riziko ďalších arbitráží a vysokých nákladov pre SR, nejasná účelnosť projektu, nejasný efekt pre popularitu vládnej strany, možno nie všetci členovia vlády a strany SMER-SD boli presvedčení o zmysluplnosti tohto projektu, strata záujmu záujmových skupín, silný protitlak. Alebo – „unitár“ nebol nikdy myslený vážne a mal poslúžiť len na prekrytie nemohúcnosti vlády riešiť skutočné problémy v zdravotníctve.
Komentár bol zverejnený 20.2.2014 v Zdravotníckych novinách.