Branislav Janík, Zdravotnícke noviny:
Chcel by som Vás poprosiť o krátky komentár k snahe dominantnej VšZP reštrukturalizovať sieť ambulantných špecialistov. M. Forrai uvádza, že minimálna sieť špecialistov je naplnená na 205%, pritom práve poisťovne rozhodujú, či s nimi zmluvy uzatvoria, lebo v tomto prípade to nie je ich povinnosť ako pri všeobecných lekároch. Sieť riešili aj jeho prechodcovia M. Faktor a A. Kováčik... M. Forai avizuje, že VšZP by uzatvárala zmluvy na ordinačné hodiny, minimálne na 30 hodín týždenne.
Je teda sieť predimenzovaná? Ako sa dá sieť racionalizovať, redukovať, prispôsobiť aktuálnym potrebám poistencov/pacientov? Malo by sa použiť aj kritérium chorobnosti, keď napr. na južnom Slovensku je viac onkologických pacientov ako na severe, pritom je stanovený počet ambulantných onkológov bez ohľadu na chorobnosť na 100 000 obyvateľov?
Mal by mať špecialista úväzok 1,00 alebo aj niekoľko úväzkov?
Dušan Zachar, INEKO:
Optimalizovať sieť ambulantných špecialistov bez merania kvality a efektívnosti nimi poskytovanej liečby a služieb je vždy problematické a do značnej miery je potom na arbitrárnom posúdení zodpovedných, čo nesie v sebe z celospoločenského hľadiska väčšie riziko prijatia neoptimálneho riešenia. Preto odporúčame opierať rozhodnutia VšZP ohľadne rozsahu zazmluvňovania ambulancií na meraní výsledkov špecialistov, do ktorého treba zahŕňať rôzne (nielen vládou definované) indikátory kvality a efektívnosti, vrátane zohľadňovania potrebnosti, teda chorobnosti v danom regióne.
Negatívom práce lekára s paralelnými úväzkami môže byť, že nedokáže z kapacitných dôvodov vykonávať všetky svoje práce plnohodnotne a kvalitne, ako by sa očakávalo, a na čo by mal pacient nárok, pričom zamestnávatelia si toho často ani nie sú vedomí a vyplácajú “lietajúcemu” lekárovi na základe (ne)odvedenej práce neadekvátne vysokú mzdu. Rizikom môže byť tiež zneužívanie takéhoto stavu na vyberanie si hrozienok (rozumej priamych platieb od pacientov a/alebo poisťovňami dobre hradených jednoduchých výkonov) pri liečbe pacienta v súkromnej praxi a zároveň uskutočňovanie komplikovaných a často stratových súvisiacich vyšetrení či zákrokov toho istého pacienta s tou istou diagnózou vo verejnej nemocnici, kde dotyčný lekár tiež pôsobí.
Viac úväzkov lekárov je problémom najmä preto, lebo v zdravotníctve existuje vysoká informačná nerovnosť a pacienti, zamestnávatelia, poisťovne, ani platcovia daní nevedia presne, aký produkt zdravotné zariadenia poskytujú, a aká je jeho kvalita. Zjednodušene, človek, ktorý pripravuje hot dogy a je platený za počet predaných kusov, si pokojne môže nájsť hocikoľko zamestnaní. Nik nebude ukrátený. Ak si ale viacero zamestnaní nájde niekto, kto “produkuje” ťažko merateľný výstup (lekár alebo vysokoškolský učiteľ), je to problém, ktorý je treba začať riešiť vyššou transparentnosťou – teda napríklad aj zverejnením úväzkov.
Z vyjadrení bolo citované 14.11.2013 v Zdravotníckych novinách.