O dlhoch v zdravotníctve a prípadnom oddlžení

Jana Trebulová, denník Pravda:
Pripravujem článok o prípadnom oddlžovaní nemocníc, s ktorým však budúcoročný rozpočet nepočíta.

Dušan Zachar, INEKO:
Pravidelné oddlžovania vytvárajú u poskytovateľov chybné motivácie, tzv. morálny hazard. Ani v budúcnosti nebudú potom motivovaní hospodáriť bez dlhu a efektívne.

Čo si myslíte o aktuálnej situácii v zdravotníctve? Čísla ukazujú, že jeho dlh sa neustále zvyšuje, ministerstvo však namieta, že pomalším tempom ako v minulosti. Ako to v skutočnosti je? Situácia sa zlepšuje alebo zhoršuje?

Ak aj sú nejaké čiastkové zlepšenia, nevidím, že by vychádzali zo systémových opatrení, a preto ich bude ťažšie udržať. Faktom však je, že MZ SR uvádza, že hoci sa v tomto roku tempo zadlžovania znížilo, celkový dlh štátnych nemocníc stále rastie, čo nie je dobré.

Niektorí analytici hovoria o kritickej hranici dlhu 300 miliónov eur, pri ktorej už veritelia strácajú trpezlivosť s dlžníkmi. Myslíte si, že naše zdravotníctvo môže skutočne prekročiť túto výšku dlhu? Je to naozaj akási "kritická hranica" alebo ide skôr o strašenie a vyzývanie vlády, aby konečne začala niečo robiť?

Neviem, či túto hranicu prekročí. Veritelia však môžu stratiť trpezlivosť s dlžníkmi už aj pri nižších úrovniach, keď vyhodnotia, že trend zadlžovania a plány vlády v zdravotníctve ohrozujú ich pohľadávky. Veritelia však na druhej strane vnímajú aj problémy s vymožením svojich nárokov voči štátnemu zdravotníctvu a tiež dúfajú v opakované objednávky svojich tovarov či služieb, a preto často tolerujú dlhé meškanie platieb.

Aké efektívne kroky môže vláda robiť, aby naštartovala zdravotníctvo smerom k nezadlžovaniu sa? Je to vôbec možné?

V štátnych nemocniciach je nutné zavádzať tvrdé rozpočtové pravidlá pre ich hospodárenie, začať merať a zverejňovať ich kvalitu a efektívnosť a podľa toho ich odmeňovať, transformovať ich z príspevkových organizácií na akciové spoločnosti a umožniť i transparentný vstup súkromného kapitálu do nich, zrušiť zákonom definované minimálne mzdové nároky lekárov, zrušiť tzv. koncovú sieť nemocníc, presnejšie definovať, vrátane časovej dostupnosti, a prípadne aj zúžiť základný balík zdravotnej starostlivosti financovaný z povinného verejného zdravotného poistenia, zaviesť paušálne regulačné poplatky pri návšteve lekára či hospitalizácii, rozdeliť VšZP na viac častí a viaceré z nich sprivatizovať a pod.

Čo hrozí, ak sa dlh bude zvyšovať a prekoná 300 miliónov?

Ak bude dlh nemocníc stúpať, bude to mať samozrejme relatívne významný negatívny dopad na hospodárenie celých verejných financií, čo môže byť veľmi nepríjemné z hľadiska atakovania ďalšej hranice dlhovej brzdy. A súčasne budú pacienti pociťovať dlhodobú zadlženosť nemocníc nižšou kvalitou a horšou dostupnosťou zdravotnej starostlivosti. Zhoršenie kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi, napríklad: dlhším čakaním na liečbu, odchodom špičkových odborníkov do súkromnej sféry alebo do zahraničia, nízkym počtom zdravotných sestier, ktoré nestíhajú, nedostatkom niektorých liekov a špeciálneho zdravotníckeho materiálu, zastaranými technológiami a liečebnými postupmi, chýbajúcimi investíciami do budov, horšou hygienou a pod.

Z odpovedí nebolo citované 22.10.2013 v článku denníka Pravda.