O (ne)splnení cieľov v oblasti zadlženosti nemocníc

Lukáš Kvašňák, Hospodárske noviny:
Ministerka zdravotnictva ma naplanovany dlh statnych nemocnic za rok 2013 na vysku 80 milionov eur. Je to podla Vas realne vzhladom na to, ze na polroka vykazovali dlh 189,5 mil. eur a len Socialnej poistovni dlzia 44 mil. eur?
Budu stacit na taketo razantne znizenie dllhu opatrenia, ktore stale spomina (racionalizacia a znizenie vydavkov nemocnic, centralne nakupy a pod.)?
Ak sa nepodari zastavit zadlzovanie, alebo dosiahnut uroven, aku si ministerka naplanovala, ake rizika to prinesie nemocniciam a statnemu rozpoctu, kedze minister financii pri planovani verejneho dlhu nepocita s dlhy nemocnic?

Dušan Zachar, INEKO:
Komentovať presné čísla si netrúfam, avšak možno konštatovať, že napriek úsiliu nemocníc uskutočňovať potrebné racionalizačné opatrenia, tu chýbajú razantné systémové kroky vlády, ktoré by udržali dlh pod kontrolou a postupne ho znižovali. Takými sú napríklad tvrdé rozpočtové pravidlá v hospodárení nemocníc, meranie a zverejňovanie kvality a efektívnosti nemocníc a podľa toho aj ich odmeňovanie, transformácia nemocníc z príspevkových organizácií na akciové spoločnosti, transparentný vstup súkromného kapitálu do štátnych nemocníc, zrušenie zákonom definovaných minimálnych mzdových nárokov lekárov, definícia, vrátane časovej dostupnosti, a prípadné zúženie základného balíka zdravotnej starostlivosti financovaného z povinného verejného zdravotného poistenia, zavedenie paušálnych regulačných poplatkov pri návšteve lekára či hospitalizácii a pod. Aj preto považujem splnenie tohtoročného a budúcoročného cieľa v oblasti zadlženia nemocníc skôr za málo pravdepodobné.

Ak sa nepodarí zastaviť zadlžovanie nemocníc, bude to mať samozrejme relatívne významný negatívny dopad na hospodárenie celých verejných financií, čo môže byť veľmi nepríjemné z hľadiska atakovania ďalšej hranice dlhovej brzdy. A súčasne budú pacienti pociťovať dlhodobú zadlženosť nemocníc nižšou kvalitou a horšou dostupnosťou zdravotnej starostlivosti. Zhoršenie kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi, napríklad: dlhším čakaním na liečbu, odchodom špičkových odborníkov do súkromnej sféry alebo do zahraničia, nízkym počtom zdravotných sestier, ktoré nestíhajú, nedostatkom niektorých liekov a špeciálneho zdravotníckeho materiálu, zastaranými technológiami a liečebnými postupmi, chýbajúcimi investíciami do budov, horšou hygienou a pod.

Z vyjadrenia bolo citované 7.10.2013 v článku Hospodárskych novín.