Dnes nie je vôbec také isté, že sa vládne plány na zrušenie pluralitného systému zdravotných poisťovní v tomto volebnom období alebo vôbec niekedy uskutočnia. Pravdepodobnosť zavedenia unitárneho systému práveže skôr klesá, čo je dobré, nakoľko jedna štátna poisťovňa vôbec negarantuje v našich podmienkach aj lepšie zdravotníctvo pre ľudí. Stovky miliónov eur, ktoré by boli potrebné na odškodnenie súkromných investorov zdravotných poisťovní Dôvera a Union, spolu s miliónmi z prehratých arbitráží, by občanom Slovenska priniesli oveľa väčší úžitok, keby boli použité inak (pozri CenaZaMonopol.sk), napríklad na zníženie verejného dlhu atakujúceho hranice dlhovej brzdy.
Zdravotné poisťovne, vrátane štátnej VšZP, svojím aktívnym konaním pred ukončením tohtoročného prepoisťovacieho obdobia pravdepodobne vyhodnotili, že napriek avizovaným hrozbám plánovaného transformačného zákona sa oplatí zabojovať o priazeň poistencov. A tak prichádzajú pre niektoré skupiny poistencov so zaujímavými ponukami hradenými nad rámec zákona, resp. u VšZP so zvýšenými platbami za operácie, aby sa znížili pacientmi citlivo vnímané čakacie lehoty pri plánovaných, t.j. neakútnych zákrokoch.
Prebieha tento konkurenčný boj na základe princípov neporušujúcich súťaž medzi poisťovňami? Myslím si, že nie úplne. A na vine je štát s jeho konfliktami záujmov, zneužitím dominantného postavenia a nevyargumentovanou, ideologickou predstavou o slovenskom zdravotníctve. Premiér neustále brojí proti súkromným poisťovniam, proti zisku, VšZP spolu so štátnymi nemocnicami už niekoľko týždňov nechávajú v pomstychtivom šachu ZP Union, ktorej odvážny akcionár si dovolil pustiť sa so štátom, a zatiaľ úspešne, do bojov v medzinárodných arbitrážach.
Namiesto tohto škodlivého prístupu najsilnejšieho hráča v našom zdravotníctve by mal štát nastavovať korektné, nediskriminačné pravidlá a byť napríklad aj lídrom v transparentnosti a zodpovednosti, aby, ako hovorí aj vládna stránka Iniciatívy pre otvorené vládnutie, umožňoval občanom lepšie participovať na správe vecí verejných.
Uvediem príklad, kedy sa však udial presný opak. "Čakačky" na plánované zákroky sa za ostatné roky stali horúcou témou, a tak sa ich vykazovanie dostalo do centra pozornosti médií a verejnosti. VšZP prijala viaceré opatrenia a plošné projekty lepšieho finančného ohodnotenia plánovaných operácií, ktoré majú za cieľ znížiť počet ľudí na čakacích listinách, ako aj skrátiť čakacie lehoty. Štátna poisťovňa vyčlenila na tieto aktivity desiatky miliónov eur, ale zároveň nebola schopná zverejniť korektné dáta o počte poistencov na čakačkách v roku 2012, na čo upozornil inštitút HPI.
Inštitút INEKO zas požiadal VšZP v rámci infozákona o zverejnenie informácií o čakacích lehotách v členení za jednotlivých poskytovateľov a diagnózy za viaceré roky. VšZP však žiadosť zamietla a jej riaditeľ sa nestotožnil ani s tvrdením INEKO uvedenom v odvolaní, že štátna poisťovňa je povinná takéto informácie zverejniť, keďže je to vo verejnom záujme a bezprostredne sa to týka hospodárenia s verejnými prostriedkami. Podobné skúsenosti s VšZP mal aj HPI. Dôvera a Union údaje poskytli.
Keďže verejnosť nepozná presnú dĺžku čakacích lehôt na plánované operácie v jednotlivých nemocniciach, nemôže si ani skontrolovať či nákladné projekty VšZP na skrátenie čakačiek realizované z verejných prostriedkov boli úspešné a či vôbec boli potrebné vo všetkých nemocniciach, a to v rovnakom rozsahu a štruktúre. Tajnosti našej najväčšej poisťovne vyvolávajú oprávnené pochybnosti o efektívnosti takýchto opatrení a otázky, či by použité peniaze nepriniesli pacientom väčší úžitok v iných oblastiach poskytovania zdravotnej starostlivosti – napríklad pri akútnej starostlivosti alebo pri liečbe dlhodobo chorých.
Dušan Zachar, analytik INEKO
INEKO v roku 2013 finančne podporuje aj zdravotná poisťovňa Dôvera a poisťovňa Union.
Článok bol zverejnený 26.9.2013 v Hospodárskych novinách.