O výstavbe novej univerzitnej nemocnice v Bratislave cez PPP-projekt
Píšeme článok ohľadom plánov vlády postaviť PPP nemocnicu. Zaujímal by nás Váš názor na to, či je dobrý nápad stavať novú PPP nemocnicu a nedostavať Rázsochy. Ak áno, za akých okolností, a na čo by si mal dať štát pozor? Neviem, ako je to aktuálne so započítavaním takéhoto PPP do dlhu a či je veľká šanca, aby to v tomto prípade naozaj aj tak dopadlo. V zásade ide o to, či je cesta, ktorú si vybrala vláda, správna. Vláda v zásade o tejto problematike nateraz hovorí nasledovné:
Spôsob financovania výstavby novej nemocnice
Ako už bolo uvedené vyššie, existuje viacero možností financovania výstavby nemocnice - využitie štátnych finančných aktív, štátneho rozpočtu, štrukturálnych fondov Európskej únie alebo využitie formy verejno-súkromného partnerstva (PPP projekt).
Vzhľadom na súčasnú ekonomickú situáciu a hospodárske prognózy do budúcna nie je realistické očakávať zabezpečenie financovania výstavby nových zdravotníckych zariadení v plnom rozsahu z prostriedkov štátneho rozpočtu alebo štátnych finančných aktív.
Verejno-súkromné partnerstvo v zdravotníctve môže mať rôznorodý obsah. Na jednej strane je spoločný podnik – výhodou je existujúca právna úprava obchodného zákonníka a akciových spoločností. Ďalšou výhodou je možnosť pružnej kontroly zo strany štátu prostredníctvom výkonu akcionárskych práv.
Na opačnej strane stojí realizácia hlavných aj servisných činností nemocnice súkromným investorom s dlhodobou garanciou štátu formou kontraktu so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s. Výhodou sú nulové nároky na kapitál zo strany štátu.
Možné alternatívy partnerstva verejného a súkromného sektora sú uvedené v nasledujúcej tabuľke:
|
1. Spoločný podnik |
2.Verejné zdravotné služby, súkromné servisné služby |
3. Súkromne realizované všetky činnosti na základe verejnej objednávky |
|
· spoločný podnik štátu a súkromného investora · vopred dohodnutým pomerom sa podieľajú na: o nákladoch na výstavbu nemocnice o prevádzke nemocnice o výnosoch a nákladoch nemocnice o rizikách projektu · náročné na presné rozdelenie rolí, benefitov a rizík · vysoká časová náročnosť · nízka výsledná efektívnosť · nároky na štátny rozpočet
|
· štát zabezpečuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti · súkromný sektor zabezpečuje podporné činnosti · požiadavky na nemocnicu definuje štát · výstavbu zabezpečuje štát, kofinancuje súkromný sektor · náročné na presné rozdelenie rolí, benefitov a rizík · vysoká časová náročnosť · nároky na štátny rozpočet
|
· investičná výstavba a technologické vybavenie zo súkromných zdrojov · dlhodobé zmluvy so zdravotnými poisťovňami · súkromný investor zabezpečuje prevádzku nemocnice · štát zabezpečí dlhodobú zmluvu so zdravotnou poisťovňou · štát zabezpečí v spolupráci s investorom ukončenie prevádzky existujúcich nemocníc · priamy nulový dopad na štátny rozpočet (môže byť sekundárne pozitívny – negenerovanie prevádzkových strát univerzitnej nemocnice v Bratislave) · nízka časová náročnosť |
Nakoľko sa v súčasnosti nepredpokladá možnosť štátneho financovania výstavby mimo existujúceho rozpočtu verejného zdravotného poistenia, ministerstvo zdravotníctva sa prikláňa k súkromne realizovaným činnostiam na základe verejnej objednávky.
Forma financovania výstavby nových nemocníc prostredníctvom verejno-súkromného partnerstva je často využívaná aj v zahraničí. Každoročne je formou PPP vybudovaných niekoľko desiatok zdravotníckych zariadení, od špecializovaných ambulancií, diagnostických centier až po univerzitné nemocnice, napr. Karolinskauniversityhospital v Štokholme, McgillUniversityHealth Centre v Montreale, SunshineCoastUniversityHospital v Brisbane alebo CoxaHospital v Tampere.
Eurostat rozhodol o tom, aké kontrakty typu PPP budú a aké nebudú započítané do dlhu verejnej správy. Pravidlá Eurostatu by mali byť rozpracované tak, aby bolo na národnej úrovni možné rozlíšiť, či sa PPP budú započítavať do dlhu verejnej správy a budú teda podliehať limitom Maastrichtských kritérií, alebo či budú považované za mimobilančné položky z hľadiska verejného sektora. Toto rozhodnutie je zásadné ako pre schopnosť fiškálne dlhodobo riadiť výšku dlhu verejnej správy, tak aj výšku deficitu verejnej správy.[1]
Zásadné rozhodnutie Eurostatu spočíva v tom, že odporúča aktíva týkajúce sa PPP klasifikovať ako nevládne aktíva, a z toho dôvodu zaznamenať tieto aktíva pre vládu podsúvahovo, a to v takom prípade, že budú splnené obe nasledovné podmienky: 1. súkromný partner nesie riziko výstavby 2. súkromný partner nesie minimálne jedno z rizík – riziko dostupnosti alebo riziko dopytu.
Tieto riziká definoval Eurostat nasledovne:
Riziko
výstavby: je riziko
vznikajúce pri výstavbe aktíva, a to najmä dodanie stavby, nerešpektovanie
definovaných parametrov, riziko dodatočných nákladov, technických závad a
negatívnych dopadov na okolie.
Riziko
dostupnosti: je
riziko, že výstupy nebudú dodané v množstve alebo kvalite, ktorá bola dohodnutá.
Riziko
dopytu: je riziko, že aktívum
nebude využívané tak, ako predpokladal projekt.
Realizácia navrhovaného
projektu vo vyššie popísanej schéme predpokladá splnenie kritérií stanovených
Eurostatom pre posudzovanie vo vzťahu k dlhu verejnej správy.
Peter Goliaš, INEKO:
Akonahle by buduce prijmy nemocnice mali garantovat zdravotne poistovne, mal by byt projekt zahrnuty do verejnej bilancie a teda aj do verejneho dlhu. Ak by sa tak nestalo, islo by len o skryte zadlzovanie krajiny. Vlada by kazdopadne mala zostavit a uverejnit analyzu, v ktorej by vycislila, ci je vyhodne stavat novu nemocnicu alebo prevadzkovat tie sucasne, a v ktorych by tiez porovnala financne naklady aj vynosy kazdej alternativy.
Mimochodom, garantovanie prijmov nemocnice na zaklade dlhodobych kontraktov by bolo v rozpore s cielom posilnovat sutaz medzi poskytovatelmi a zvysovat ich kvalitu aj efektivnost. Poskytovatelia by totiz mali dostavat peniaze podla toho, aki su efektivni a nie podla toho, aky maju dlhodoby kontrakt, resp. ake maju vztahy s poistovnami alebo s politikmi.
Vyjadrenie bolo písané 28.6.2013 pre denník SME.
