Mária Hunková, Hospodárske noviny:
Je podla Vas realna
ambicia MZ SR do roku 2015 dostat statne nemocnice do vyrovnaneho
hospodarenia? Dlh statnych nemocnic ku koncu roka 2012 bol 116 mil. eur.
Ake opatrenia by museli nemocnice prijat?
Niektore statne nemocnice prepustali zamestnancov. UNB napr. 293, UNLP min. 330, NZ 38… Je aj toto cesta ako setrit? Resp., je podla Vas prezamestnanost v statnych zdravotnickych zariadeniach?
Dušan Zachar, INEKO:
Zdrojmi nekryté zvyšovania platov lekárov, výrazný nárast dlhu štátnych
nemocníc po ich oddlžení, program vlády v oblasti zdravotnej politiky,
uskutočnené kroky v podobe zabetónovania štátnych nemocníc v koncovej
sieti, nepokračovanie v transformácii nemocníc na akciové spoločnosti,
snahy o úplnú monopolizáciu zdravotného poistenia, odmietanie zavádzania
tvrdých rozpočtových pravidiel pre hospodárenie nemocníc, odsúvanie
riešenia ohľadne rozsahu základného balíka zdravotnej starostlivosti
financovaného z verejného zdravotného poistenia, ako aj odmietanie
privatizácie nemocníc dáva len veľmi malú nádej na dosiahnutie
vyrovnaného hospodárenia štátnych nemocníc do roku 2015. Doteraz
uskutočnené racionalizačné opatrenia nemocníc sú len malou záplatou na
obrovskej diere.
Neviem posúdiť, či je v štátnych nemocniciach prezamestnanosť, alebo nie je. Podľa medzinárodného porovnania OECD máme zhruba priemerný počet lekárov a podpriemerný zdravotných sestier. Ale je isté, že riaditelia nemocníc museli nejako reagovať na obrovský podiel personálnych nákladov na celkových príjmoch nemocníc po zvýšení platov lekárov a sestier. Vašu otázku ohľadne prípadnej prezamestnanosti bude ľahšie zodpovedať, keď sa ukáže, či po prepustení zdravotníkov (ne)prišlo k zhoršeniu kvality a dostupnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Ale to sa zas na druhej strane dosť ťažko meria.
Z komentára bolo citované 25.2.2013 v článku Hospodárskych novín.