O ďalšom náraste dlhu nemocníc voči Sociálnej poisťovni

Michaela Kušnírová, Hospodárske noviny:
Dobry den, chcela by som vas poprosit o stanovisko. Jedna sa o zavazky zdravotnickych zariadeni voci Socialnej poistovni. Tie podla materialu na urade vlady vzrastli aj tento rok o viac ako 30 milionov. U zdravotnych zariadeni v posobnosti MZ SR je to narast o 27 milionov. Co je podla vas pricinou toho, ze statne zdravotnicke zariadenia neplatia odvody za svojich zamestnancov, a teda maju neustale vysoke zavazky voci Socialnej poistovni?
Moze byt dovodom tohto narastu zvysovanie platov lekarov?
Ako by sa dal tento problem riesit?
Je spravne, ak sa stat rozhodne nemocnice oddlzit?

Dušan Zachar, INEKO:
Za najhlavnejšiu príčinu nárastu záväzkov štátnych nemocníc voči Sociálnej poisťovni považujem absenciu tvrdých rozpočtových obmedzení, t.j. prísnych pravidiel v hospodárení zdravotníckych zariadení, ktoré by limitovali zdrojmi nekryté výdavky. Súčasná právna forma veľkých štátnych nemocníc ako príspevkových organizácií vytvára obrovský priestor na netransparentné a zlé hospodárenie. Prísnejšie pravidlá hospodárenia, vykazovania či účtovania, ako sú pri akciových spoločnostiach, by tento priestor “čiernej diery” dozaista aspoň čiastočne zúžil.

Legislatívou vynútené výdavky na zvýšenie platov lekárov neboli kryté zdrojmi, takže naplnenie zákona na jednej strane bolo “riešené” porušením pravidiel a zákonov na druhej strane – neuhrádzaním záväzkov nemocníc.

Určite aj “historické” vedomie, že štát beztak oddlží svoje nemocnice, neprispieva k motivácii riaditeľov nemocníc sa veľmi snažiť o vyrovnané hospodárenie. Pri opakujúcom sa oddlžovaní nemocníc dochádza k tzv. morálnemu hazardu. Štátnym nemocniciam navyše chýba tak potrebný stabilný manažment, keďže do riadiacich funkcií sa mnohokrát dosadzujú politickí nominanti, ktorí majú krátku “životnosť” a nerozmýšľajú dlhodobo strategicky. Problémom je tiež stav, že univerzitné a fakultné nemocnice si uvedomujú, že sú až príliš veľké a dôležité na to, aby ich štát nechal zbankrotovať, a to nehrá v prospech vyjednávacej sily veriteľov, Sociálnu poisťovňu nevynímajúc, ktorá navyše na rozdiel od iných veriteľov nemôže nemocniciam obmedziť napríklad dodávku liekov, zdravotníckeho materiálu či vody a elektriny.

V zdravotníctve je potrebné zavádzať tvrdé rozpočtové pravidlá pre hospodárenie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ako aj pre zdravotné poisťovne, transparentné informovanie pacientov a poisťovní o nákladoch, objeme a kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti zverejňovaním rebríčkov kvality poskytovateľov aj poisťovní na internete, dokončiť transformáciu štátnych nemocníc na akciové spoločnosti a umožniť i vstup súkromného kapitálu do nich, vyberať manažérov štátnych nemocníc odborníkmi na základe transparentného verejného výberového konania, zrušiť zákonom definované minimálne mzdové nároky lekárov a sestier, presnejšie definovať, vrátane časovej dostupnosti, a prípadne aj zúžiť základný balík zdravotnej starostlivosti financovaný z povinného zdravotného poistenia, vytvoriť lepšie podmienky na dobrovoľné pripoistenie, zaviesť paušálne regulačné poplatky pri návšteve lekára či hospitalizácii, atď.

Z komentára bolo citované 28.11.2012 v článku Hospodárskych novín.