Prvých sto dní ministra zdravotníctva ovplyvnila jednoznačne v
najväčšom rozsahu hrozba pandémie koronavírusu. Pri preberaní vlády
nebolo Slovensko pripravené zvládnuť krízovú situáciu v
zdravotníctve. Ani z materiálneho, ani z procesného hľadiska. Preto
bolo nevyhnutné vrhnúť všetky sily v rezorte na to, aby sme sa na
šírenie koronavírusu pripravili v krátkosti času čo možno najlepšie.
Myslím si, že opatrenia prijaté v nemocniciach boli logické a
správne a vychádzali z poznania platného v tej dobe. Nikto nevedel,
ako sa pandémia bude šíriť na Slovensku. Rýchlosťou prijatia
širokospektrálnych protiepidemických opatrení aj mimo nemocníc a
rezortu zdravotníctva sme získali drahocenný čas na prípravu.
Ukázalo sa, že rýchlosť zavedenia týchto opatrení spolu s
disciplinovanosťou obyvateľstva bola jedným z dôležitých faktorov
výrazne obmedzeného šírenia koronavírusu a úspechu Slovenska v boji
s pandémiou. Zároveň treba priznať, že koronavírus, chvalabohu,
nepreveril, či prijaté opatrenia boli dostatočné a správne nastavené
a či by si kapacita a procesy slovenského zdravotníctva poradili s
výraznejším šírením vírusu.
Foto: TASR/Michal Svitok
V súvislosti s koronakrízou by som ocenil snahu ministra, ktorý sa
prihovoril za diferencované odmeňovanie poskytovateľov zdravotnej
starostlivosti v závislosti od toho, či v čase krízy boli pacientom
plnohodnotne k dispozícii. Vedľajším pozitívnym efektom koronakrízy
bolo poznanie, že mnohé problémy sa dajú riešiť telemedicínou, bez
nutnosti osobnej návštevy lekára.
Úvodných sto dní bolo charakteristických aj naštartovaním relatívne
rýchlych a rozsiahlych personálnych zmien v rezorte. Celý proces
hodnotím ako veľmi rozpačitý. Komunikácia dôvodov na zmeny, ako aj
transparentnosť výberových konaní zatiaľ zlyháva. Minister len veľmi
všeobecne pomenovával dôvody odvolaní, preto si nevieme urobiť
dostatočne informovaný názor na to, či dôvody boli skutočne
relevantné. Nevylučujem to, ale ako verejnosť nemáme dostatok
informácií. Ministerstvo by malo túto informačnú asymetriu
odstraňovať a aktívne tiež komunikovať, na základe akých kritérií
chce posudzovať (ne)úspešnosť jednotlivých nominantov. Aj tých
nastupujúcich. Aby sme poznali očakávania a vedeli kontrolovať ich
(ne)napĺňanie. V opačnom prípade totižto hrozí, že ak minister bude
všetko odôvodňovať len tým, že stratil dôveru, môže sa stať, že po
čase stratí on dôveru verejnosti v transparentnosť jeho konania a
rozhodovania.
Ukážkou toho, ako by nemal vyzerať proces výberu odborníkov na
vedúce pozície z hľadiska transparentnosti, bolo výberové konanie na
šéfa a členov prdstavenstva VšZP. Pozitívom bolo, že sa ho
zúčastnilo nebývalo veľké množstvo uchádzačov, čo možno dávalo
signál, že prostredie nadobudlo dojem, že výber nie je dopredu
dohodnutý a má zmysel sa o posty uchádzať, hoci podľa nedávno
medializovaných informácií meno nového generálneho riaditeľa údajne
kolovalo v kuloároch už pred začatím výberového konania. Veľkým
negatívom je to, že o procese a kvalite výberu nevieme v podstate
oficiálne nič. Poznáme len víťazov a nič viac. Oficiálne nevieme,
kto bol vo výberovej komisii, ako boli posudzované kritériá,
nepoznáme hodnotenie komisie, mená všetkých kandidujúcich, spolu s
ich životopisom a referenciami, aký mali projekt rozvoja VšZP, ako
sa prezentovali a pod. Bola to nevyužitá šanca.
Veľmi negatívne vnímam odchody ministerských analytikov z Inštitútu
zdravotnej politiky (IZP). Trochu nadnesene by som to prirovnal k
zbavovaniu sa rodinného striebra. IZP mal výsledky, za porovnávanie
cien pri nákupoch bol ocenený aj Úradníckym činom roka a priniesol
na ministertvo zdravotníctva výrazný kvalitatívny posun pri dátovej
otvorenosti a analýzach, ktoré boli politikom k dispozícii pre ich
rozhodovanie.
Pod rúškom protikoronových zákonov prijala vláda v skrátenom
legislatívnom konaní rozšírenie a predĺženie uplatňovania výnimky na
tzv. fixný doplatok za lieky. Preddĺženie výnimky bude znamenať, že
originálne drahšie lieky si udržia svoj vysoký trhový podiel a
lacnejší generickí či biosimilárni konkurenti sa budú na trhu
presadzovať ťažšie. Utlmená tak zostane transparentná cenová súťaž,
ktorej dôsledkom by boli úspory pre verejné zdravotné poistenie
rádovo v desiatkach miliónov eur.
Dušan Zachar, analytik INEKO
Písané 19.6.2020 pre tlačovú agentúru TASR.