Dáta o slovenskom zdravotníctve v OECD sú deravé ako ementál
Publikované 18.5.2017 na portáli blog.etrend.sk/inekomenty.
Na základe posúdenia vybraných 336 zdravotníckych ukazovateľov, ktoré sú voľne dostupné v databáze OECD Health Statistics, sme zistili, že v porovnaní so susednými krajinami Slovensku chýba v tejto databáze najviac údajov. To znamená, že slovenské datasety v jednom z najpoužívanejších zdrojov dát pre medzinárodné porovnávanie zdravotníckych systémov majú spomedzi okolitých krajín najväčšie diery, sú najmenej kompletné.
Analyzovali sme komplexnosť ukazovateľov od roku 2002 po aktuálne najnovšie dostupné údaje, ktoré sa vzťahujú k rokom 2014, resp. 2015. Zdravotnícke ukazovatele krajín V4 a Rakúska sme zatriedili do štyroch skupín podľa miery úplnosti dát v sledovanom období (viď graf a podrobnú metodiku). Ukázalo sa, že spomedzi okolitých krajín má Slovensko v databáze OECD Health Statistics najviac indikátorov, pri ktorých údaje absentujú. Ide o vyše stovku ukazovateľov (31 % z 336 sledovaných indikátorov). Najviac nedostupných indikátorov z porovnávaných krajín malo Slovensko až v šiestich z deviatich kategórií: Health Expenditure and Financing, Health Status, Health Care Resources, Health Workforce Migration, Health Care Utilisation, Health Care Quality Indicators.
Pre používanie dát na analytické účely je nevyhnutnosťou, aby boli v nepretržitom slede dostupné dostatočne dlhé časové rady údajov. Z našej analýzy vyplynulo, že aj tu Slovensko zaostáva najviac. Len pri 41% sledovaných ukazovateľoch boli dáta za Slovensko dostupné nepretržite v celom sledovanom období. Pri ostatných krajinách sa to týkalo väčšiny ukazovateľov, pričom v miere komplexnosti dát hrá prím Rakúsko a Maďarsko za ním príliš nezaostáva.
Pre účely lepšej vizualizácie pálčivosti problému (ne)dostupnosti údajov v tej-ktorej krajine sme vytvorili Index komplexnosti dát. Podľa miery úplnosti údajov jednotlivých ukazovateľov sme ich zatriedili do štyroch skupín. Napríklad prvú skupinu tvoria ukazovatele, ktorých dáta sú v databáze OECD dostupné nepretržite od roku 2002 po súčasnosť, resp. najaktuálnejší rok. Vo vyššie uvedenom grafe tomu zodpovedá prvý tmavozelený stĺpec. Následne sme každej sledovanej krajine priradili body za indikátory podľa miery ich komplexnosti - za indikátory v prvom (tmavozelenom) stĺpci po 3 body, v druhom (bledozelenom) 2 body, v treťom (žltom) 1 bod a vo štvrtom (červenom) stĺpci 0 bodov. Získané hodnoty za každú krajinu sme previedli na škálu 0 až 100 bodov a zostavili poradie, ktoré možno sledovať v nasledujúcom grafe. Vidno, že v prípade Slovenska je odstup od ostatných krajín relatívne značný.
Kompletné, ale či aj hodnoverné?
Najlepší výsledok v komplexnosti dát dosiahlo Slovensko v kategórii Pharmaceutical Market a predčilo v nej dokonca aj ostatné krajiny. Napriek tomu, že máme v tejto kategórii dostupné údaje v najvyššej možnej miere, nemusí to ešte znamenať, že sú tieto dáta aj hodnoverné. Tu sa už dotýkame ďalšieho predpokladu pre uskutočňovanie kvalitných analýz založených na dátach. Okrem kompletnosti dát je nevyhnutnosťou, aby sa dalo na ne spoľahnúť. Dôležitá je teda aj reliabilita a validita dát.
Pri posudzovaní komplexnosti dát za Slovenskú republiku (SR) sme napríklad narazili na obrovský nevysvetliteľný medziročný nárast pri ukazovateli Pharmaceutical sales (predaj liekov):
Medziročný nárast Pharmaceutical sales v rokoch 2014 - 2015 predstavoval v SR podľa údajov zverejnených v databáze OECD 891 mil. EUR, čo predstavuje medziročne takmer plus 70 %. V danom období bol priemerný nárast v predaji liekov v krajinách OECD 5 %. Už len po tomto porovnaní a pohľade na predošlé medziročné nárasty v SR je možné konštatovať, že tu niečo nie je v poriadku. Zdrojom údajov o spotrebe, ako aj o predaji liekov je súkromná spoločnosť MCR, s.r.o., Modra. Firma MCR posiela tieto dáta do Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI), ktoré ich bez úpravy preposiela do OECD. Komunikáciou s NCZI sme zistili, že MCR zaslalo chybné údaje. Opravené dáta za SR by sa mali objaviť v databáze OECD pravdepodobne až v tomto roku spolu s novými údajmi za rok 2016. Len pre informáciu, opravená hodnota Pharmaceutical sales za rok 2015 by mala byť 1384,5 mil. EUR. To predstavuje už reálny 5%-ný nárast oproti chybným 68%.
Chceli by sme upozorniť na fakt, že Slovensko je jedinou krajinou v OECD, ktorej zdrojom dát o spotrebe a predaji liekov je súkromná obchodná spoločnosť. To tiež znamená, že takáto spoločnosť nie je povinnou osobou pre účely infozákona, a preto poskytovanie bližších informácií, metodických detailov či zverejňovanie samotných dát je len prejavom dobrej vôle danej firmy, čo nepovažujeme za optimálne riešenie. Napríklad v Českej republike sú agregované dáta o spotrebe liekov voľne dostupné na stránkach Státního ústavu pro kontrolu léčiv.
Prečo chýba Slovensku v databáze OECD tak veľa údajov?
Vysoká miera nedostupnosti dát môže byť zapríčinená historickou zotrvačnosťou, absenciou jasnej predstavy, čo všetko je dôležité v zdravotníctve merať a akým spôsobom dáta zbierať, alebo neschopnosťou inštitúcií agregovať údaje, ktoré pochádzajú zo štatistických zisťovaní. Taktiež to môže byť spôsobené zlým nastavením výkazov, kedy môže dochádzať k ich prekrývaniu alebo nedostatočnému záberu zistení prostredníctvom nich. Ďalšou príčinou môže byť i zlá alebo chýbajúca komunikácia medzi orgánmi a inštitúciami štátnej či verejnej správy.
Veľkým problémom kvality dát je slabá motivácia štatistických jednotiek podieľať sa pravdivo a v dostatočnej veľkej vzorke na štatistickom zisťovaní. Zodpovední by preto mali dôveryhodne vysvetľovať, prečo je to-ktoré štatistické zisťovanie dôležité, aký prínos bude z neho mať spoločnosť, ako sa budú výsledky využívať a zverejňovať. Kľúčové je, aby sa dáta nezbierali do „šuflíka", ale aby z nich bol úžitok, aby neboli duplicity, aby sa v čo možno najväčšej miere znížila administratívna záťaž, aby boli výkazy čo najzrozumiteľnejšie koncipované a neumožňovali alternatívne výklady otázok. Je potrebné, aby sa zrealizoval audit toho, aké údaje, od koho a komu v zdravotníctve zbierame. Potom budeme lepšie vedieť, od zbierania akých údajov môžeme upustiť a naopak, čo nám chýba. Treba povedať, že ministerstvo zdravotníctva začalo v tomto smere podnikať už prvé krôčiky.
Adam Kušnirik, Dušan Zachar, INEKO
Tento blog je súčasťou projektu Kvalitnejšie dáta v zdravotníctve, ktorý finančne podporuje Asociácia inovatívneho farmaceutického priemyslu (AIFP).
Ak sa Vám aktivity a činnosť inštitútu INEKO zdajú prínosné, budeme veľmi radi, ak nás podporíte v našej ďalšej práci. Ďakujeme!
