INEKO: Drucker sa môže stať najlepším ministrom zdravotníctva Ficových vlád

Analýza Programového vyhlásenia vlády SR v oblasti zdravotníctva

Analýza bola zverejnená 14.5.2016 na blog.etrend.sk.

Pozitívne hodnotíme fakt, že v Programovom vyhlásení vlády SR (PVV) pre oblasť zdravotníctva sme nenašli body, ktoré by sme mali potrebu nejako zvlášť kritizovať. Na druhej strane by sme však privítali, keby v zdravotníckom programe novej vlády boli ciele a následné opatrenia formulované o trochu konkrétnejšie (aspoň tak ako za Radičovej vlády), nakoľko relatívne všeobecné konštatovania a deklarácie potom dovoľujú rôznorodé vysvetľovanie zámerov a sťažovanie verejnej kontroly plnenia PVV po uplynutí funkčného obdobia. Pri čítaní zdravotníckeho programu vlády sme často nadobúdali pocit, že mnohé formulácie sú koncipované opatrne, nejednoznačne, ako keby nedokončene, čím budú umožňovať do budúcnosti rôzny výklad, alternatívne prístupy a prípadne aj otvorené zadné dvierka.

Ak by sme si mali vytvoriť obraz o tom, čo nás čaká v zdravotníctve počas nasledujúcich štyroch rokov, len z textu Programového vyhlásenia, tak to vyzerá, že nejaká zásadná reforma systému nás v zdravotníctve nečaká, avšak viaceré v programe naznačené smerovania zmeny a zdravý manažérsky prístup a postupy môžu prispieť k zlepšeniu fungovania nášho zdravotníctva. Ale samozrejme, až konkrétne kroky, opatrenia a zákony, ktoré budú nasledovať, budú oveľa podstatnejšie na vytvorenie si reálneho obrazu o zdravotnej politike aktuálnej vlády, ktorý môže nakoniec vyzerať ináč ako súbor prezentovaných formulácií v PVV. Koniec koncov, kolegovia z HPI vyrátali, že predošlá vláda nesplnila až 60 % zo svojich programových sľubov.

Efektívnejšie a transparentnejšie zdravotníctvo

Vítame, že sa v PVV objavujú zmienky o potrebe efektívnejšieho nakladania so zdrojmi, ako aj zvyšovania transparentnosti. Veľmi ambiciózne znie výrok, že „musí platiť princíp nulovej tolerancie voči nehospodárnemu vynakladaniu finančných prostriedkov na ktorejkoľvek úrovni poskytovania zdravotnej starostlivosti". Lenže ako to docieliť a čo bude nasledovať v prípade nehospodárností už z PVV nie je také zrejmé. Je dobré, že MZ SR chce postupne viac presadzovať centrálne obstarávania pri štátnych nemocniciach, čím sa môžu dosiahnuť úspory z rozsahu. Kvitujeme, že sa pri tom majú zverejňovať a dôsledne porovnávať ceny pri obstarávaní, vrátane špeciálneho zdravotného materiálu a zdravotníckej techniky, čo sme aj my odporúčali. Veríme, že záväzok „všetko je verejné", ak to neprináša neprimeranú komerčnú výhodu žiadnemu subjektu, bude znamenať väčšiu ochotu zverejňovať informácie o kvalite a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti, ktoré zbierajú MZ SR, NCZI, ÚDZS či VšZP.

Zaujímavo a inovatívne znie, že sa má zabezpečiť zastúpenie opozície, vrátane stavovských organizácií a tretieho sektora v kontrolných orgánoch VšZP a ÚDZS. V prípade kontroly uvedených štátnych inštitúcií tretím sektorom, ktorý nemá žiaden politický mandát a nenesie preto ani žiadnu zodpovednosť, by bolo podľa nás efektívnejším a asi aj správnejším riešením, keby namiesto sedenia v dozorných radách mali mimovládkari k dispozícii všetky údaje potrebné pre kvalitné informovanie verejnosti o svojich zisteniach, ktoré vykonávajú štandardne prostredníctvom svojich vyjadrení, analýz či portálov.

V PVV sa neuvádza, že nezávislosť ÚDZS by bolo treba posilniť aj tým spôsobom, aby nebol jeho riaditeľ odvolateľný bez udania závažných dôvodov vládou, pričom by stálo za to pouvažovať aj nad tým, či by ho nemala voliť a prípadne i odvolávať napr. NR SR.

Z programu vlády nie je známe, ako chce docieliť plánované zníženie spotreby liekov, ktoré je potrebné, ale o to ťažšie ide uskutočniť, alebo akým spôsobom chce naplniť sľub obmedzenia zisku zdravotných poisťovní, pri ktorom budú v čase jeho realizácie pravdepodobne prítomné vo verejnej diskusii aj nekonštruktívne, silne emotívne a ideologické názory. Opätovne sa má urobiť poriadok pri platbách pacientov, čo je znakom toho, že ostatná poplatková novela predošlej Ficovej vlády nebola v tejto snahe úspešná a priniesla do poplatkov najmä u ambulantných lekárov ešte väčší chaos, ako to bolo dovtedy.

Pripoistenie?

Z viacerých nie úplne jasných čŕt zdravotníckeho programu vlády sa dá obrysovo dedukovať, čo si MZ SR predstavuje pod vytvorením „systému viaczdrojového financovania". Pravdepodobne myslí nový minister na systém dobrovoľného pripoistenia či hradenia si nákladov za nadštandardné výkony, služby, príp. kvalitnejší zdravotnícky materiál. Tento systém tu však máme legislatívne vytvorený už aj dnes, avšak nedokonalo a súčasne príliš široko vymedzený "základný balík" hradený z povinného verejného zdravotného poistenia nevytvára dostatočné motivácie pre poskytovanie týchto nadštandardných služieb a balíkov pripoistenia. Pacient tu stále nemá jasnú predstavu, na čo všetko, dokedy a kde má nárok, pričom ani po prečítaní PVV nebude o moc múdrejší v tom, na čo bude mať asi tak zákonný nárok z verejného zdravotného poistenia a či sa jeho definovania dočká. Snáď mu aspoň pri plánovaných výkonoch pomôže sľubované stanovenie maximálnych čakacích lehôt, čo by podľa MZ SR malo pomôcť zabezpečiť skrátenie čakacích lehôt na zdravotné a ošetrovateľské výkony. Dostupnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti majú garantovať aj schválené diagnostické a liečebné postupy.

Odmeňovanie podľa zásluh

Veľmi by sme chceli vyzdvihnúť, že sa v programe vlády objavila deklarácia, že „vláda bude pri zdravotníckych pracovníkoch podporovať a presadzovať odmeňovanie na základe zásluhového princípu". A podľa zásluh, teda väčšmi podľa výsledkov liečby, spokojnosti pacientov a ďalších indikátorov kvality by mali byť podľa nás odmeňovaní aj všetci poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, čo však už v PVV bohužiaľ explicitne nie je vyjadrené.

Zavedenie systému DRG v plnom rozsahu je povinnou jazdou, no napriek tomu skrýva v sebe potenciál rizík. Ak sa totiž jeho parametre nastavia diskriminačne, nepríde k vytúženému spravodlivejšiemu odmeňovaniu lôžkových zariadení. Nastavenie platobného mechanizmu medzi zdravotnými poisťovňami a nemocnicami by malo byť podľa nášho názoru realizované tak, aby sme nespravili krok smerom dozadu - k opätovnej štátnej regulácii cien, ale malo by dovoľovať zdravotným poisťovniam a poskytovateľom sa slobodne dohadovať o cenách, a to aj na základe meranej kvality a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Parametre kvality by mali poisťovne vedieť odzrkadliť v cene pre nemocnicu a nastavenie systému DRG by im v tom nemalo zabraňovať.

eHealth

Fungovanie eHealth-u v plnom formáte v roku 2017 je ambiciózny plán, ktorý je pravdepodobne možné stihnúť len pri kompetentnom a angažovanom líderstve a plnom nasadení rezortu. Dobrým príkladom, že sa to však dá, môže byť zdravotná poisťovňa Dôvera, ktorá pri rozvoji svojich elektronických služieb potrebovala len zlomok času a peňazí štátneho eHealth-u. Gro práce pri štátnom projekte bolo vykonané, ale ako sa hovorí, posledný krok býva najťažší. Je dôležité, že garantom eHealth-u bude nový riaditeľ NCZI, ktorého si minister Drucker zobral z predstavenstva Slovenskej pošty, kde bol zodpovedný za informačné technológie, takže predpoklad odbornosti tu je.

Optimalizácia siete

V PVV sa opatrne hovorí aj o optimalizácii siete poskytovateľov, pričom pri optimistickom spôsobe čítania programu vlády by sa dalo dešifrovať, že možno príde aj k tomu, že nie všetky štátne nemocnice, ktoré sú teraz všetky v tzv. koncovej sieti, budú mať bezpodmienečnú istotu zmlúv so zdravotnými poisťovňami, a že sa menšie nemocnice budú reprofilovať z akútnej starostlivosti smerom k starostlivosti o chronických a dlhodobo chorých a tie väčšie budú poskytovať medicínsky náročné a špecializované činnosti. Je možné, že sa aj sieť špecialistov zmení. Je správne, že sa naďalej dáva dôraz na primárnu ambulantnú sféru a integrované poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

Modernizácia nemocníc

Ohľadne potreby modernizácie infraštruktúry v slovenskom zdravotníctve nájdeme v PVV len nekonkrétne formulácie typu, že „je nutné vytvoriť účinné dlhodobé opatrenia na zabezpečovanie obnovy a modernizácie zdravotníckych zariadení v pôsobnosti štátu", a že „vláda vytvorí predpoklady pre pravidelnú ročnú investíciu do obnovy a rozvoja zdravotníckych zariadení v pôsobnosti štátu". Ale o aké konkrétne opatrenia, o aké predpoklady pôjde, sa z programu vlády nedozvieme. Pri otázke novej UNB vláda nehovorí, či ju postaví ako PPP alebo ako vlastnú investíciu. Isté je, že tu je záväzok jej vybudovania a odovzdania do prevádzky počas funkčného obdobia tejto vlády, čo môže byť v prípade zrušenia prebiehajúceho PPP projektu šibeničný termín.

Čo chýba

V Programovom vyhlásení vlády nám chýba zmienka, že vláda bude podporovať zvyšovanie kvality a transparentnosti v zdravotníctve aj prostredníctvom zavedenia zrozumiteľného systému merania a zverejňovania produkcie, kvality a efektívnosti poskytovateľov a ich následného odmeňovania aj na základe indikátorov kvality a efektívnosti.

A v neposlednom rade v PVV absentuje vysporiadanie sa s problémom obrovskej zadlženosti štátnych nemocníc, nastavenia správnych automatických pravidiel a motivácií, aby sa zadlžovanie v budúcnosti neopakovalo, ako aj s problémom dlhodobej finančnej neudržateľnosti zdravotníctva v dôsledku narastajúcich nárokov a výdavkov a klesajúcich príjmov od v budúcnosti stále viac a viac starnúcej populácie Slovenska.

Dušan Zachar, INEKO

INEKO realizuje projekt i-Health.sk, ktorý finančne podporuje zdravotná poisťovňa Dôvera.

Ak sa Vám aktivity a činnosť inštitútu INEKO zdajú prínosné, budeme veľmi radi, ak nás podporíte v našej ďalšej práci. Ďakujeme!