Analýza INEKO: Ako Slovensko zaplatí za neliečenie zdravotníctva

Analýza zdravotného stavu obyvateľstva, faktorov ktoré ho ovplyvňujú a dlhodobých vyhliadok finančnej udržateľnosti zdravotníctva v SR

Slovensko zaostáva za susedmi aj vyspelým svetom v dĺžke a kvalite života a súčasne čelí hrozbe prudko rastúceho deficitu v zdravotníctve. Do roku 2060 môže deficit podľa výpočtov INEKO narásť až na 2 % HDP ročne a vytvoriť tak nový kumulatívny dlh až na úrovni 73 % HDP. Riešenia nemožno odkladať. Slovensko potrebuje zásadne zvýšiť efektívnosť výdavkov, zlepšiť prevenciu chronických chorôb a postupne zavádzať regulovanú spoluúčasť pacientov. Inak sa nevyhne zaostávaniu v kvalite života a živelnému šíreniu poplatkov aj neformálnych platieb pacientov. To sú hlavné závery analýzy, ktorú dnes zverejnil inštitút INEKO.

Za uplynulých 5 rokov (2008 – 2013) podiel poistencov vo veku 65 a viac rokov na čerpaní zdrojov verejného zdravotného poistenia vzrástol z 31 % na 35 %, a to ich podiel na počte poistencov stúpol len o 1,3 percentného bodu. V nadchádzajúcich 11 rokoch (2015 až 2025) sa očakáva dvakrát rýchlejší rast podielu seniorov – až o 2,6 percentného bodu za každých 5 rokov. Tlak na rast nákladov môže byť enormný. Jeho zvládnutie si vyžiada komplex systémových opatrení v rámci zdravotnej politiky a úspešné obmedzenie neefektívneho vynakladania zdrojov v dôsledku zle nastavených motivácií.

Zavedenie regulovanej spoluúčasti pacientov na hradení výdavkov za ambulantnú i nemocničnú starostlivosť má najlepšie predpoklady zaistiť dlhodobú udržateľnosť aj bez enormného zvýšenia daňovej záťaže alebo dramaticky negatívneho vplyvu na iné výdavky štátu, napríklad starobné dôchodky. Okrem dodatočných zdrojov pre zdravotníctvo má spoluúčasť potenciál eliminovať nadbytočné výkony (napríklad druhý najvyšší počet návštev lekára v EÚ), obmedziť nadbytočnú preskripciu liečiv (tretí najvyšší pomer výdavkov na lieky k HDP v EÚ – po Grécku a Maďarsku), a tiež zvýšiť ochotu ľudí obmedziť rizikové faktory životného štýlu – k hrozbe zdravotných ťažkostí by pribudla aj hrozba finančnej záťaže.

Rozhodujúci podiel zdrojov verejného zdravotného poistenia odčerpávajú chronické choroby a Slovensko v medzinárodných porovnaniach vyčnieva práve rozšírenosťou, včasným nástupom i následkami chorôb ovplyvniteľných životným štýlom. Plošná spoluúčasť s ochrannými stropmi proti neúmerne vysokým výdavkom má zároveň potenciál výrazne obmedziť platby ,,pomimo“, ktoré doteraz motivácie v zdravotníctve krivia a pri ktorých žiadna sociálna ochrana neexistuje.

Napriek ilúzii tzv. bezplatného zdravotníctva zaplatia domácnosti v SR za zdravotnícke tovary a služby priamo zhruba miliardu eur ročne. Väčšinu z tejto sumy utratia v lekárňach, prevažne za voľnopredajné liečivá (registrované i neregistrované). Spolu s dominujúcimi verejnými výdavkami spotrebuje zdravotníctvo na Slovensku zdroje vo výške takmer 8 % HDP, čo je spolu s ČR najviac v rámci V4. Napriek tomu sa stredná dĺžka života v SR predlžuje za ostatné dve dekády najpomalšie spomedzi krajín V4.

Tzv. odvrátiteľná úmrtnosť (výskyt predčasných úmrtí, ktoré by nemali nastať pri adekvátnej liečbe) patrí k najvyšším v EÚ a po Maďarsku je druhá najhoršia v rámci OECD. Výrazne lepšie výsledky dosahuje ČR s porovnateľnými a Poľsko dokonca s nižšími výdavkami na zdravotnú starostlivosť. Najviac k tomu prispieva včasný nástup chorôb srdca a ciev v SR, ako aj fakt, že napriek enormnému rastu spotreby liečiv pre kardiakov za uplynulé desaťročie sa Slovensko ani nepriblížilo k výrazným poklesom mortality na choroby srdca a ciev, ktoré dosiahla väčšina krajín OECD.

Ešte horšiu pozíciu má Slovensko v porovnaniach kvality zdravia počas života. Obyvatelia SR prežívajú spolu s Lotyšmi najmenej rokov života v zdraví spomedzi 28 krajín EÚ (54 rokov – o 7 rokov kvalitného života menej ako je priemer EÚ, až o 15 rokov menej ako v Nórsku). Zo seniorov vo veku 65 a viac rokov na Slovensku až 78 % (najviac v EÚ) udáva dlhodobé obmedzenia v denných aktivitách. Podiel seniorov, ktorí môžu naďalej žiť plnohodnotný život, je tak v SR sotva polovičný v porovnaní s Českom, Poľskom, Rakúskom či Maďarskom a menej ako štvrtinový v porovnaní s Nórskom, Švédskom či Švajčiarskom.

Analýza je určená odbornej verejnosti, novinárom a politikom zaujímajúcim sa o reformy zdravotníctva ako aj o dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Má však ambíciu osloviť aj laikov a byť prínosom do širšej spoločenskej diskusie o zdraví a zdravotníctve.

Analýza vznikla z iniciatívy Mariana Faktora, experta KDH na zdravotníctvo a bola financovaná z grantu Nadácie Antona Tunegu.

Viac informácií k analýze:
Ján Kovalčík, analytik INEKO, [email protected]

• Analýza: Ako Slovensko zaplatí za neliečenie zdravotníctva (vo formáte .pdf)
• Podkladové dáta ku kapitole č. 3 – Prognóza deficitu v zdravotníctve a možnosti jeho krytia (vo formáte .xlsx)
• Podkladové dáta ku grafom v analýze (vo formáte .xlsx)
• Tlačová správa (vo formáte .pdf)
• Prezentácia – Ako Slovensko zaplatí za neliečenie zdravotníctva (vo formáte .pptx)