Táto stránka vznikla v spolupráci inštitútu INEKO a zdravotnej poisťovne Dôvera. Určená je najmä pre odbornú verejnosť zaujímajúcu sa o zdravotníctvo. Stránka má podporiť diskusiu o súčasnom systéme zdravotníctva a možnostiach jeho zlepšenia, sprostredkovať názory jednotlivcov a organizácií (vrátane INEKO), ako aj relevantné fakty a literatúru. Podľa vzájomnej dohody Dôvera nezasahuje do výstupov INEKO uvedených na tejto stránke.
Minister má na to právo. Na druhej strane politické nominácie a príliš častá
zmena manažérov štátnych zdravotníckych zariadení sú dlhoročnými
boľačkami slovenského zdravotníctva, ktoré neprispievajú k stabilite
sektora a plánovaniu a manažovaniu v dlhšom časovom horizonte. Keďže
minister len veľmi všeobecne pomenoval dôvody odvolaní, nevieme si
urobiť dostatočne informovaný názor na to, či dôvody boli skutočne
relevantné. Nevylučujem to, ale ako verejnosť nemáme dostatok
informácií. Ministerstvo by malo túto informačnú asymetriu odstraňovať a
aktívne tiež komunikovať, na základe akých kritérií chce posudzovať
(ne)úspešnosť jednotlivých nominantov. Aj tých nastupujúcich. Aby sme
poznali očakávania a vedeli kontrolovať ich (ne)napĺňanie. Hrozí, že ak minister bude všetko odôvodňovať len tým, že stratil
dôveru, môže sa stať, že po čase stratí on dôveru verejnosti v
transparentnosť jeho konania a rozhodovania.
Rezortu zdravotníctva aj s pomocou know-how z IZP sa ako jednému z mála
darilo šetriť milióny eur, ktoré vznikali odstraňovaním neefektívností v
sektore. Z tohto pohľadu tak IZP patril k najúspešnejším analytickým
jednotkám na ministerstvách. Dosiahnuté úspory si všímala vo svojich
správach z realizácie implementácie opatrení revízií výdavkov projektu
Hodnota za peniaze aj Implementačná jednotka pri Úrade vlády SR.
Analytické kapacity a kompetencie v rezorte
zdravotníctva budú v nasledujúcich rokoch nesmierne dôležité. EÚ
ide členským krajinám vyčleniť v dôsledku koronakrízy bezprecedentný
balík peňazí na obnovu (Next Generation EU) a ich čerpanie môže byť
podmienené štrukturálnymi reformami. Európska komisia pritom Slovensku
okrem iného odporúča reformovať zdravotníctvo a investovať do posilnenia
jeho odolnosti.
Dobre fungujúci IZP je podstatným elementom
toho, aby sme za stámilióny eur dokázali pre pacienta vyťažiť čo
najviac. Napríklad spustením projektu stratifikácie nemocníc, na ktorého
príprave sa do významnej miery podieľali práve odchádzajúci analytici.
Určite bude treba zvýšiť, resp. ponechať zvýšenú alkoholovú dezinfekciu, hygienu rúk návštevníkov, pacientov, ale aj zdravotníckeho a nezdravotníckeho personálu nemocníc. Určite by sme ponechali v nemocniciach povinnosť nosiť rúško čo najdlhšie, nakoľko nemocnice patria medzi najrizikovejšie miesta, čo sa týka získavania a šírenia rôznych infekcií. A v neposlednom rade je nevyhnutné zlepšiť sledovanie, meranie, vykazovanie a zverejňovanie výskytu tzv. nozokomiálnych, teda v nemocniciach získaných, nákaz.
Diferencované odmeňovanie by nemalo byť obmedzené len na obdobie koronakrízy. Kľúčové je stanoviť a
dohodnúť sa na kritériách, merateľných ukazovateľoch, na základe
ktorých by prichádzalo k diferenciácii. Zohľadniť v
platbách kvalitatívne a efektívnostné parametre a zároveň nespravodlivo
nepoškodiť poskytovateľov nie je vôbec triviálna záležitosť. Odmeniť
ambulantných poskytovateľov diferencovane podľa toho, či počas
koronakrízy ambulovali a koľko, je určite tiež zmysluplné, v súlade s
princípom zásluhovosti a metodicky vôbec nie tak zložité ako podľa
spomínaných ukazovateľov kvality a efektívnosti. Zdravotné poisťovne
majú určite najlepšie dáta o výkonoch jednotlivých poskytovateľov, a
preto by mali byť ony tými subjektmi, ktoré rozdeľujú platby. Veď
napokon, to je zmyslom fungovania zdravotných poisťovní - sú platcami za
zdravotnú starostlivosť.
Zdravotné poisťovne majú mať rovnaké podmienky na podnikanie. Ak by štát v dôsledku výpadku zdrojov v súčasnej situácii dofinancoval iba štátnu VšZP, bolo by to diskriminačné opatrenie vytvárajúce na trhu výsadné postavenie pre najväčšiu poisťovňu. Ľudia poistení v Dôvere a Unione by si potom oprávnene mohli klásť otázky, že ich súčasná vládna moc považuje za občanov "druhej triedy". Pre štát by mal byť prioritný cieľ, aby mali ľudia poskytovanú kvalitnú, efektívnu a dostupnú zdravotnú starostlivosť, resp. aby bol ich život v dobrom zdraví čo najdlhší, a to bez ohľadu na to, kde sú poistení a či im starostlivosť poskytuje štátny, súkromný, samosprávny, neziskový či cirkevný subjekt. Nediskriminačné dofinancovanie zdravotníctva je možné cez navýšenie platieb za "poistencov štátu".