Analytik INEKO Dušan Zachar diskutoval s predstaviteľmi justície, prokuratúry, advokácie a farmabiznisu o daroch a úplatkoch v prostredí zdravotníctva.

Pozrite si túto diskusiu konanú v rámci Universitatis Disputationes, diskusií organizovaných Komorou pre medicínske právo - MEDIUS.

Elektronizácia, v tomto prípade robotická centrálna prípravovňa liekov v nemocnici má potenciál zvýšiť bezpečnosť pacienta, obmedziť liekové chyby a ušetriť náklady vyplývajúce z následných prípadných zdravotných komplikácií pacienta, čím sa zároveň zlepší efektívnosť celého procesu, čo predstavuje jeden z vhodných spôsobov ako čeliť obmedzenému počtu zdravotníckych pracovníkov a ich narastajúcej vyťaženosti. Je to win-win opatrenie.

INEKO: Nesmieme sa uspokojiť len s uskutočnením plošného testovania. Mali by sme z neho čerpať poznatky, dáta (napríklad overiť na dostatočne veľkej vzorke ľudí riziko falošnej negativity aj falošnej pozitivity) a najmä nezabudnúť v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch po ňom na každodennú tvrdú protiepidemickú prácu (napr. intenzívne PCR testovanie, trasovanie kontaktov), zodpovednosť a sociálny dištanc.
Osobitný význam vidíme v cielenejšom opakovanom používaní antigénových testov v existujúcich alebo potenciálnych ohniskách nákazy vrátane okresov s najvyššou mierou výskytu nákazy.
V kombinácii uvedených opatrení vidíme nádej, že sa nám podarí odvrátiť povinné zatváranie firiem s veľkými hospodárskymi škodami, kolaps zdravotníctva a hrozbu tisícok stratených životov.
Neurobme rovnakú chybu ako cyklistický majster sveta Julian Alaphilippe (na fotke), ktorý pred cieľovou páskou predčasne dvíhal ruky na znak víťazstva. Po plošnom otestovaní národa nebudeme ani zďaleka v cieľovej rovinke. Tá sa nám na horizonte ukáže až s dostupnou bezpečnou vakcínou proti COVID-19. Teraz sa musíme snažiť, aby sme sa do nej dostali s čo najmenej pádmi a odstúpeniami.

Po viacročnej stagnácii Slovensko od roku 2019 intenzívnejšie využíva biologicky podobné resp. biosimilárne lieky, ktoré sú finančne dostupnejšou, avšak rovnako účinnou a bezpečnou náhradou referenčných biologických liekov. Podľa analýzy INEKO z roku 2018 sme zaostávaním v príchode biosimilárov strácali ročne 28-40 miliónov eur z verejných zdrojov.

Vďaka vstupu 22 biosimilárnych liekov na trh v rokoch 2018-20 sa už prevažná väčšina tejto úspory využíva. Konkurenčný tlak znižuje ceny liekov s rovnakou účinnou látkou, vďaka čomu môže byť podľa orientačného odhadu INEKO v rokoch 2020-21 realizovaná úspora vo verejných zdrojoch vo výške 28-34 miliónov eur ročne. Tieto peniaze bude možné ušetriť bez negatívneho vplyvu na pacientov alebo použiť na zvýšenie dostupnosti liečby pre viacerých pacientov, či na iné priority v zdravotníctve.

Pri využívaní generických a biosimilárnych liekov napriek uvedenej úspore stále existuje potenciál pre dosiahnutie ďalších úspor v orientačnej výške až do 50 miliónov eur ročne, ktoré bez zavedenia potrebných opatrení pravdepodobne nebudú realizované.

Predpokladmi dosiahnutia týchto úspor sú najmä:

- Zvýšenie podielu generických liekov na spotrebe napríklad účinnejším uplatňovaním generickej preskripcie a substitúcie ako aj znížením povinných zrážok z cien pri vstupe generík na trh.

- Efektívnejšia revízia úhrad zdravotného poistenia za lieky vnútri referenčných skupín ako aj v rámci skupín s rovnakou účinnou látkou ale rozdielnou cestou podania (aby zdravotné poisťovne neplatili viac za originálne ako za generické lieky s rovnakou účinnou látkou).

- Intenzívnejšia cenová súťaž, ku ktorej by došlo rozšírením centrálneho obstarávania (napríklad na finančne veľké molekuly adalimumab a lenalidomid) a zrušením výnimky z tzv. fixného doplatku poistenca za lieky.

- Prehodnotenie nákladovej efektívnosti skôr zaradených liekov, ktorých komparátorom (t.j. liečivám, s ktorými pri vstupe na trh porovnávali svoju nákladovú efektívnosť) klesli ceny v dôsledku vstupu konkurenčných liekov. Príkladom komparátora, pri ktorom došlo od roku 2019 k poklesu úhrad zdravotných poisťovní až o 45 %, je liečivo adalimumab. Ako komparátor ho použilo viacero liekov, ktorým sa však adekvátne neznížili úhrady a preto s veľkou pravdepodobnosťou prestali byť nákladovo efektívne.

Slovensko sa momentálne nachádza vo vážnej pandemickej situácii. Chápeme nutnosť prijať tvrdšie protiepidemické opatrenia. Ale takisto je nevyhnutné, aby rozhodnutia boli, pokiaľ možno, prijímané na základe argumentov, dôkazov a dát, ktoré majú „decision maker-om“ pomáhať aj pri komunikovaní a odôvodňovaní nutnosti obmedzení pre verejnosť. V tom má Slovensko historicky veľké rezervy.
Pri načasovaní a adresovaní konkrétnych protiepidemických opatrení mohol vláde pomáhať aktualizovaný model šírenia koronavírusu a ochorenia COVID-19 na Slovensku. Prečo nemá široká verejnosť informácie o stave pokračovania vývoja a o prípadných výsledkoch tohto modelu?
Simulovanie šírenia COVID-19 a modelovanie cielených epidemiologických opatrení v podmienkach Slovenska by v aktuálnej situácii prinajmenšom pomohlo zlepšiť verejnú debatu o zavádzaných opatreniach. A v optimálnom prípade by pomohlo nastaviť opatrenia tak, aby čo najviac brzdili nástup vírusu s čo najmenšími dosahmi na ekonomiku a spoločnosť.