Bez nároku na úplnosť a bez poradia dôležitosti uvádzame príklady, ktoré môžu mať na aktuálnu zlú pandemickú situáciu na Slovensku vplyv: koncoročný neskorý a slabý lockdown, nedostatočné trasovanie kontaktov, suboptimálne nasadzovanie rôznych typov testovania a pokrivovaná interpretácia ich výsledkov tak zo strany niektorých vládnych predstaviteľov, ako aj verejnosti (behaviorálne aspekty ľudí po testovaní), nízka dôvera verejnosti v prijímané opatrenia, nedodržiavanie prijatých opatrení, ich obchádzanie alebo prispôsobovanie, veľmi zlá komunikácia opatrení zo strany vlády a štátnych orgánov, toxická komunikácia medzi politikmi aj v rámci koalície, antisystémová parlamentná opozícia, nedostatočné kontroly dodržiavania opatrení, ich vymáhanie a sankcionovanie, vrátane karantény, nedostatočná ochrana hraníc, chýbajúce elektronické služby pomáhajúce ľuďom v orientácii a dodržiavaní nariadení, ako aj ich kontrole, otázna dostupnosť primárnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti, nedostatok epidemiológov a špecialistov na intenzívnu medicínu, vrátane intenzivistických zdravotných sestier, slabá štandardizácia liečenia ochorenia COVID-19 naprieč rôznymi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, nozokomiálne nákazy, objektívne relatívne horší zdravotný stav obyvateľstva na Slovensku, tí najzraniteľnejší neumreli na rozdiel od iných štátov na jar 2020, ale až teraz, vysoký podiel priemyslu a nízky podiel práce z domu na Slovensku, návrat veľkého počtu našich ľudí pracujúcich v zahraničí domov na Vianoce, vysoký podiel infekčnejšieho britského viariantu koronavírusu, a tak ďalej.

O tom, prečo sme momentálne najhorší na svete v počte hospitalizácií a úmrtí na COVID-19 na počet obyvateľov, kto je za to zodpovedný, čo ďalej robiť a či by mal teraz minister zdravotníctva Marek Krajčí odstúpiť, si môžete vypočuť v podcaste Nahlas.

Za kľúčové považujeme, aby Plán obnovy definoval ciele s merateľnými ukazovateľmi, ktoré budú znamenať pre pacientov a občanov prínos a zlepšenie starostlivosti, kvality života a výsledkov. Toto však v oblasti nazývanej "Reforma starostlivosti o duševné zdravie" absentuje. Namiesto cieľov, ktoré by jasne ukazovali aký prínos dané opatrenia znamenajú pre pacientov a občanov, sa v dokumente uvádzajú takmer výlučne len nástroje, ktoré sa vydávajú za ciele.

Mali by sme merať, či sa nám danými nástrojmi napríklad znižuje kriminalita v dôsledku duševných porúch, či sa nám znižuje počet samovrážd a úmrtí spojených s duševným zdravým, či nám klesá podiel šikanovaných detí v školách, či sa znižuje záškoláctvo, či rastie zamestnanosť, produktivita práce, počet odpracovaných hodín bez PN vďaka zlepšeniu duševného aj fyzického zdravia pracovnej sily, či sa znižuje preskripcia psychofarmák na jedného pacienta, či sa skrátila čakacia doba na poskytnutie odbornej starostlivosti, či sa zvýšil podiel pacientov liečených vo svojom prirodzenom prostredí, či sa zvýšila ich spokojnosť, a tak ďalej, a tak ďalej. Len tak totižto budeme vedieť posúdiť efektívnosť vynaložených verejných prostriedkov - skutočnú hodnotu za peniaze.

Otázok okolo ruskej vakcíny, ak aj odhliadneme od jej možných propagandistických a geopolitických cieľov (mimochodom, v Rusku je percento zaočkovaných o polovicu nižšie ako v EÚ...), je stále mnoho. Štandardný registračný proces cez Európsku liekovú agentúru (EMA) (ak oňho vôbec majú Rusi záujem) by ich pomohol odstrániť. Ak si naň nepočkáme, musia si byť občania vedomí toho, že pri Sputniku V existuje zatiaľ väčšia miera neistoty, čo sa týka jej bezpečnosti, účinnosti a farmaceutickej kvality. Neistota neprispieva k dôvere. Dôvera je pritom pre úspech vakcinácie obyvateľstva kľúčová. Mali by sme menej experimentovať a viac sa sústrediť na overené postupy a dôkazy.

Dušan Zachar, INEKO: Myslím si, že v momentálnej situácii by odstúpenie ministra zdravotníctva nič neriešilo. Na skladanie účtov bude čas v pokojnejšej atmosfére. Je pravdou, že čas pandémie si vyžaduje krízových manažérov, ktorí sú rozhodní a na druhej strane počúvajú aj iné názory a zároveň vedia spoločnosť svojou dobrou a presnou komunikáciou a argumentmi upokojovať a presviedčať o opodstatnenosti a logickosti prijímaných opatrení. To sa nie vždy darilo. Ale treba tiež dodať, že spomedzi ministrov Matovičovej vlády bol minister zdravotníctva Marek Krajčí ten, ktorý presadzoval tvrdšie protiepidemické opatrenia a skorší a tvrdší lockdown. Niekedy zostal so svojimi návrhmi vo vláde osamotený, pričom niekedy nemal podporu ani od premiéra.