Slovenské zdravotníctvo môže získať z Plánu obnovy vyše 1,5 miliardy eur. Plánuje nové budovy, centrá, prístroje, sanitky, dotované nové ambulancie. Či však z toho bude benefitovať pacient kvalitnejšou zdravotnou starostlivosťou a zdravotníctvo lepšími výsledkami nie je jasné.

Posudzovanie zdravotníckych technológií znižuje asymetriu informácií, čím pomáha, aby boli verejné zdroje v zdravotníctve používané viac v súlade s myšlienkou hodnoty za peniaze. Takýto postup je v prospech pacientov a celej spoločnosti. Bude dôležité, aby slovenská HTA agentúra bola profesionálna a nezávislá od ministerstva zdravotníctva, ako aj od politického vplyvu. Malý štát, ako je Slovensko, si síce nebude môcť z kapacitných dôvodov vybudovať takú početnú, odborne silnú a komplexnú agentúru, aké sú napríklad vo Veľkej Británii, USA či Nemecku, ale ak sa dobre nastavia procesy, kompetencie a personálne obsadenie, tak dokáže z medzinárodnej spolupráce ťažiť pre účely domáceho posudzovania zdravotníckych technológií. Rozhodovanie v zdravotníctve sa tak môže stať kvalifikovanejším a menej založeným na svojvôli politikov, dojmoch, pocitoch a improvizácii.

V Pláne obnovy v oblasti zdravotníctva sa nástroje bohužiaľ často vydávajú za ciele a obrovské rezervy sú pri stanovení si, ako chceme merať úspech či neúspech navrhovaných opatrení, a aký efekt majú priniesť pre pacienta. Je to nepochopenie myšlienky hodnoty za peniaze.

V textovej časti materiálu nájdeme napríklad tézu, že „investíciami do moderných budov a technického vybavenia sa zefektívnia klinické a prevádzkové procesy, dosiahne sa lepší komfort pre pacientov a personál a zníži sa riziko nozokomiálnych nákaz“. V poriadku, ale prečo potom chceme merať tento cieľ počtom nových či zrekonštruovaných lôžok, počtom nakúpených nových prístrojov, preinvestovanými miliónmi eur stavebných nákladov, a nie ukazovateľmi, ktoré budú skutočne ukazovať, či sa zlepšila kvalita a efektívnosť klinických a prevádzkových procesov poskytovateľov, spokojnosťou pacientov alebo nepokrivenou štatistikou a trendom výskytu tzv. nozokomiálnych (nemocničných) nákaz či dekubitov (preležanín) v našich ústavných zdravotníckych zariadeniach?

Oceňujeme, že od pondelka účinná nová vyhláška MZ SR ustanovujúca kritériá určovania poradia očkovania osôb proti ochoreniu COVID-19 určila vek ako rozhodujúci faktor pri priorizácii očkovacích skupín. Ale diabol sa skrýva v detailoch.

Ak sa aktuálna očkovacia stratégia nezmení a bude sa realizovať tak, ako je na papieri, tak ľudia s rizikovým zdravotným stavom nebudú v skutočnosti vôbec pri vakcinácii priorizovaní. A to je chyba. Je totižto načisto jasné, že päťdesiatnik, ktorý je onkologickým pacientom, ťažkým diabetikom, veľmi obéznym, je po transplantácii orgánov, alebo mu zlyhávajú pľúca, obličky, pečeň či srdce je v súvislosti s ťažkým priebehom ochorenia COVID-19, hospitalizáciou a možným úmrtím oveľa rizikovejšia skupina ako zdravý rovnako starý jedinec, resp. mladší príslušníci silových zložiek a tzv. kritickej infraštruktúry, ktorá je nadmerne nafúknutá a v slovenskej vakcinačnej „stratégii“ priorizovaná.

Chronickí pacienti sa síce, technicky vzaté, dostali do prvej fázy očkovania, ale len ako možní náhradníci, ak sa niekto nedostaví na očkovanie, alebo nebude v daný deň dostatok záujemcov. Reálna šanca, že sa nejaké zmysluplné percento chronicky chorých dostane týmto spôsobom k vakcíne skôr ako ich zdraví rovesníci, je tak iluzórne.

Prečítajte si celý komentár analytika INEKO Dušana Zachara zverejneného v Denníku N.

Pri priorizácii skupín obyvateľstva pri vakcinácii proti ochoreniu COVID-19 dáva Slovensko namiesto veku a rizikovosti chronických chorôb do popredia status a povolanie, ktoré slúžia ako kľúč k skoršej vakcíne. Z odborného hľadiska nepochopiteľné, z politického uhlu pohľadu bohužiaľ očakávané. Tento prístup však nezabezpečí, aby sa čo najrýchlejšie znížil tlak na preťažené nemocnice, aby čo najrýchlejšie klesli počty hospitalizovaných s COVID-19, počty ľudí s ťažkým priebehom tohto ochorenia a hlavne počty následných úmrtí.

Veková skupina 65-74-ročných spadla podľa novej vakcinačnej stratégie zo štvrtej fázy očkovania až na ôsmu. To zapríčiní napríklad, že 74-ročný onkologický pacient, vážny diabetik, človek s chronicky zlyhávajúcimi obličkami, srdcom či pľúcami bude musieť na svoju vakcínu počkať, až kým nebudú zaočkovaní všetci (aj mladí a zdraví) učitelia, vychovávatelia a osoby široko ponímanej „kritickej“ infraštruktúry.
Prečítajte si celý komentár o tejto téme od analytika INEKO Dušana Zachara.