Táto stránka vznikla v spolupráci inštitútu INEKO a zdravotnej poisťovne Dôvera. Určená je najmä pre odbornú verejnosť zaujímajúcu sa o zdravotníctvo. Stránka má podporiť diskusiu o súčasnom systéme zdravotníctva a možnostiach jeho zlepšenia, sprostredkovať názory jednotlivcov a organizácií (vrátane INEKO), ako aj relevantné fakty a literatúru. Podľa vzájomnej dohody Dôvera nezasahuje do výstupov INEKO uvedených na tejto stránke.
Na nízku mieru zaočkovanosti v niektorých regiónoch Slovenska nebudú doplácať len tieto regióny, resp. len nemocnice v týchto regiónoch, ale celé Slovensko, keďže náš systém zdravotníctva má prvky solidarity a niektoré zdravotné výkony sa realizujú len v koncových nemocniciach, čiže v centrách Slovenska, kde je zaočkovanosť relatívne vyššia. Ak bude v ďalšej vlne pandémie nával na infekčné kovidové nemocničné lôžka, určite sa to prejaví negatívne aj na nekovidovej zdravotnej starostlivosti, ktorá bude musieť byť odsúvaná. Ale keďže máme slobodný výber poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, môžu nekovidoví neakútni pacienti viac prúdiť do nemocníc, kde nebudú toľkí kovidoví pacienti, a tak tam môžu vznikať dlhšie čakacie doby a horšia dostupnosť zdravotnej starostlivosti.
Pri regulácii zisku zdravotných poisťovní je vhodnejšie (ako stanovenie fixného stropu) sa zamerať na plnenie nárokov pacientov a týmto plnením podmieňovať výplatu zisku. Štát takýmto spôsobom dokáže flexibilne (a verme, že aj udržateľne) upravovať a definovať, obsahovo aké nároky, v akej kvalite a v akej geografickej a časovej dostupnosti majú zdravotné poisťovne svojim klientom zabezpečiť. Relatívne rýchlo by sa dalo do regulačného rámca pre zisk poisťovní zakomponovať postupné rozširovanie okruhu zdravotných výkonov, na ktoré pacient dlho čaká. Ak by mala poisťovňa pri týchto výkonoch čakajúcich, nemohla by si vyplatiť zisk. Inými slovami a trochu komplexnejšie by sa to dalo definovať tak, že zisk by si mohla vyplatiť poisťovňa len vtedy, keď bude mať splnené všetky nároky všetkých svojich poistencov. Samozrejme, predtým treba precízne definovať nároky poistencov, čo síce nie je také ľahké ako stanoviť hornú hranicu 0,2 % z úhrnu poistného, ale je to poctivejší prístup, ktorý môže priniesť pre pacienta a spoločnosť vyššiu hodnotu za peniaze. Toto by malo byť cieľom štátu pri tvorbe zdravotnej poitiky.
Súčasný stav na Slovensku v prípade očkovania a protipandemických
opatrení je klasickým problémom "čierneho pasažierstva" či pozitívnych
(v prípade zaočkovaných a tých, ktorí dodržiavajú opatrenia) a
negatívnych (v prípade nezaočkovaných a tých, ktorí nedodržiavajú
opatrenia) externalít. Ak sa náklady v prípade týchto fenoménov
rozkladajú v spoločnosti okato nespravodlivo a neefektívne, tak taká
spoločnosť bude v dlhšom časovom horizonte upadať - nebudú sa dodržiavať
pravidlá a každý bude mať tendenciu vyberať si zo systému len
čerešničky. A doplatia na to všetci.
Nezaočkovaní predstavujú pre spoločnosť väčšie riziko - či už zdravotné,
ale aj sociálno-ekonomické. Časť nákladov (a nemyslíme tým len
finančných) by mali preto niesť.
Optimalizácia siete nemocníc je nevyhnutný krok k tomu, aby sme tu mali pre pacienta udržateľnú kvalitnejšiu, bezpečnejšiu a dostupnú zdravotnú starostlivosť. Cieľom je, aby reforma priniesla pacientom a celej spoločnosti prínosy, a nie bolesť. Niektoré záujmové a politické skupiny síce na nej môžu stratiť, tých to môže zabolieť, ale prvoradou cieľovou skupinou snaženia vlády majú byť všetci občania SR a ľudia, ktorí potrebujú kvalitnú, bezpečnú a dostupnú zdravotnú starostlivosť v dlhodobo udržateľnom formáte. Tí majú z reformy benefitovať. Dôležité je, aby mala reforma stanovené prechodné obdobia, aby sa stanovili nediskriminačné pravidlá a kritériá pre vstup do siete, a aby sa poctivo merala a zverejňovala výkonnosť a kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti v optimalizovanej sieti, aby sme videli, či sú verejné zdroje používané s najvyššou možnou hodnotou, a či výsledky slovenského zdravotníctva dobiehajú vyspelý svet, alebo ešte väčšmi zaostávajú. Táto spätná väzba je kľúčovým faktorom na to, aby sme vedeli vyhodnocovať úspešnosť reformy, resp. potrebu jej úpravy alebo zmeny.
V každom štáte či spoločenstve je Ideálne, keď v ňom fungujú dobré pravidlá, ktorým ľudia rozumejú, veria im a ochotne ich dodržiavajú, a ak náhodou nie, tak sú dôsledne a efektívne vymáhané. Na Slovensku sme počas pandémie svedkami, že toto nie je naša silná stránka. Aj tento faktor stál za zlými výsledkami Slovenska počas druhej vlny. Pravidlá sa nám nemusia páčiť, môžu sa nám zdať nelogické, môžu byť už zrelé na úpravu, pokojne ich môžeme kritizovať, ale pokiaľ sú platné, mali by sme sa všetci snažiť ich dodržiavať. O to viac to platí pre novinárov a pre ich hostí v reláciách - exministrov zdravotníctva, členov súčasnej vlády, poslancov parlamentu, právnikov, lekárov z prvej línie či členov iniciatívy Veda pomáha. Sú totižto prostredníctvom médií viac na očiach verejnosti, môžu formovať jej názor, viacerí z nich majú legislatívnu právomoc, niektorí z nich tieto pravidlá spoluvytvárali, a preto by ich mali poznať a dodržiavať ich. Nabudúce si preto, prosím, pri diskusiách v štúdiách a iných interiéroch opätovne nasaďte rúška, alebo zmeňte príslušné pravidlá.