Táto stránka vznikla v spolupráci inštitútu INEKO a zdravotnej poisťovne Dôvera. Určená je najmä pre odbornú verejnosť zaujímajúcu sa o zdravotníctvo. Stránka má podporiť diskusiu o súčasnom systéme zdravotníctva a možnostiach jeho zlepšenia, sprostredkovať názory jednotlivcov a organizácií (vrátane INEKO), ako aj relevantné fakty a literatúru. Podľa vzájomnej dohody Dôvera nezasahuje do výstupov INEKO uvedených na tejto stránke.
Pandémia koronavírusu sa v slovenských nemocniciach v roku 2020 negatívne podpísala na plošnom zhoršení úrovne všetkých sledovaných indikátorov kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Kvôli pandémii sa znížil počet realizovaných operačných výkonov. Medziročne klesol celoplošne o takmer štvrtinu. Na druhej strane sa zvýšila reportovaná spokojnosť pacientov, hospodárenie, ako aj transparentnosť nemocníc. Nepreukázalo sa, že by nemocnice s vyšším počtom kovidových hospitalizácií boli pri hodnotení znevýhodnené alebo zvýhodnené.
Pandémia koronavírusu zasiahla výrazným spôsobom do činnosti nemocníc. Odsunula veľký objem tzv. bielej medicíny. Pri sledovaných operačných výkonoch poklesla ich početnosť medzi rokmi 2019 a 2020 o takmer štvrtinu. To znamená, že na Slovensku bolo minulý rok uskutočnených v tejto oblasti o vyše 62-tisíc operácií menej ako v nepandemickom roku 2019. Absolútne najviac ubudlo artroskopických operácií kĺbov. V absolútnych číslach utrpela najväčší medziročný pokles Rooseveltova nemocnica v Banskej Bystrici, v relatívnych NsP Prievidza so sídlom v Bojniciach.
Ak nechceme, aby sme boli dlhé obdobia opakovane zatváraní doma a mali obmedzenia lockdownov, ak nechceme, aby nám tu zbytočne umierali ľudia v podobnej miere ako v málo rozvinutých krajinách tretieho sveta, tak jediným reálnym a efektívnym riešením pri súčasnom poznaní je masívne očkovanie. Najvyšší úžitok pre celú spoločnosť je, keď sú primárne zaočkovaní rizikoví ľudia - jednak tí, pre ktorých môže koronavírus ľahšie spôsobiť až fatálne následky, čiže starší ľudia a pacienti s vážnymi pridruženými aj chronickými ochoreniami a tí, ktorí sú v častom a/alebo intenzívnom kontakte práve s týmito najviac ohrozenými skupinami obyvateľstva (zdravotníci, pracovníci v sociálnych službách a pod.).
Vo verejnom záujme, teda v spoločnom záujme nás všetkých občanov, je, aby ležalo čo najmenej ľudí v nemocniciach na ochorenie COVID-19. V mnohých prípadoch ide v tejto fáze pandémie o odvrátiteľné hospitalizácie a bohužiaľ niekedy aj úmrtia. Najúčinnejšie a najlacnejšie pre spoločnosť ako im predchádzať je vakcinácia. Neočkovaní sú pre spoločnosť mnohonásobne nákladnejší ako vakcinovaní. Jednak ich leží v nemocniciach omnoho viac ako zaočkovaných, blokujú kapacity pre liečbu iných ochorení, majú ťažší priebeh s vyšším rizikom úmrtia alebo postovidovým syndrómom, oveľa viac šíria vírus, nehovoriac o pridružených ekonomicko-sociálnych nákladoch rezultujúcich do obmedzení bežného chodu spoločnosti.
Treba si uvedomiť, že nie je problém to, že veritelia v snahe dostať sa k likvidite, používajú legitímny nástroj odpredaja svojich pohľadávok voči nemocniciam apoň na čiastočné naplnenie si svojich oprávnených nárokov, ale skutočným problémom je dlhodobé neplatenie faktúr niektorými, prevažne štátnymi, nemocnicami. Ak by nemocnice platili načas, tak by ani obchod s pohľadávkami neprekvital. Problém je teda v tomto smere na strane nemocníc, ktorým z rôznych dôvodov neustále stúpajú záväzky po lehote splatnosti. Dlhoročná exekučná amnestia a opakované oddlžovania niektorých nemocníc tento efekt ešte viac potencovali. Primárnym problémom je, že od reforiem exministra Zajaca dôležité reformy v zdravotníctve absentovali a štát robil len veľmi málo, ak vôbec, aby štátne zariadenia nevytvárali dlhy, ktoré nevedia potom splácať.