Terajší útlm záujmu o očkovanie má viacero príčin. Jednak tu máme obrovskú pandemickú únavu a rezignovanie celej spoločnosti v dôsledku šíriacej sa "blbej nálady" a jednak sa zaužila predstava o menej nebezpečnom, hoci rýchlejšie sa šíriacom variante omikron. Treba však povedať, že aj omikron plní nemocnice a spôsobuje zbytočné úmrtia najmä zraniteľných neočkovaných ľudí, preto má stále význam sa dať zaočkovať.
V časti slovenskej spoločnosti je hlboko zakorenená určitá miera iracionálnej revolty voči autoritám a pravidlám, čo je však v období, keď sme samostatným štátom a vládneme si sami, akýmsi zbytočným archaizmom a de facto autoimunitným ochorením spoločnosti. Nedostatočná dôvera a pohŕdanie vedeckým poznaním zapríčiňuje, že napádame sami seba, požierame sa navzájom, tak ako to robia autoimunitné ochorenia s vlastným telom. Asi sa musíme najprv popáliť a potom sa horko-ťažko snažíme poučiť z vlastných, nie cudzích chýb. To samozrejme stojí veľa času a zbytočné úmrtia, ktorým by sa dalo predísť neignorovaním dobrých praktík, vedeckého poznania, kritického myslenia a komunikácie v spoločnosti.

Ak neberieme do úvahy pandemické roky, ktoré z objektívnych dôvodov zhoršili kvalitu a dostupnosť zdravotnej starostlivosti naprieč celým Slovenskom (napríklad počet operačných výkonov klesol takmer o štvrtinu), tak postupom rokov pozorujeme v nemocniciach zlepšovanie hodnôt väčšiny indikátorov kvality. Zaujímavé je sledovať každoročné stabilné zvyšovanie spokojnosti hospitalizovaných pacientov, ktorú deklarujú v dotazníkoch spokojnosti. Je to dobré vysvedčenie a užitočná spätná väzba pre nemocnice, či idú dobrým smerom. Otvorenosť zdravotníckych zariadení voči verejnosti sa takisto každoročne zlepšuje.

V roku 2020 klesol počet operačných výkonov v nemocniciach takmer o štvrtinu. Ide celkovo o 62-tisíc nerealizovaných operácií. Je možné, že časť pacientov sa ich nikdy nedočká a zomrie. Pandémia Covidu-19 sa v slovenských nemocniciach negatívne podpísala na plošnom zhoršení úrovne všetkých sledovaných indikátorov kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti, uvádza analýza think tanku INEKO. Na druhej strane, hospodárenie nemocníc sa zlepšilo a zvýšila sa aj spokojnosť pacientov. "Pacient má možno také nízke očakávania, že je potom prekvapený," vraví v rozhovore pre INDEX riaditeľ INEKO Dušan Zachar.
K zlepšeniu situácie podľa neho povedú aj reformy z Plánu obnovy, ale z veľkej časti nalievajú milióny eur "do betónu" - teda budov a inej zdravotníckej infraštruktúry - bez dostatočného ohľadu na kvalitu služieb pre pacienta.

Príkladov v zdravotnej politike, kde sa demonštrovala viera v centralistický, paternalistický a etatistický prístup a riešenia, odznelo za ostatný rok viacero. Oddlžovanie prevažne štátnych nemocníc, investície z Plánu obnovy prevažne do štátnych zariadení, plán na vytvorenie štátnej distribučnej spoločnosti na dodávanie liekov, zdravotníckeho materiálu a zdravotníckych pomôcok, obmedzovanie zmluvnej voľnosti zdravotných poisťovní a selektívneho zazmluvňovania direktívnym určovaním presného percenta výdavkov poisťovní do jednotlivých typov zdravotnej starostlivosti všeobecne záväzným právnym predpisom ministerstva zdravotníctva, drakonické a v podstate likvidačné návrhy na reguláciu zisku zdravotných poisťovní, zamýšľaná štátna pomoc stratovej VšZP, centrálne riadená a tvorená optimalizácia siete nemocníc. Niečo z toho už prešlo, niečo zatiaľ ešte nie.

V podcaste Denníka N rozprával Dušan Zachar z INEKO o hlavných záveroch vyplývajúcich z hodnotenia Nemocnica roka 2021 (viac na: kdesaliecit.sk), ako aj o vplyvoch pandémie na poskytovanie ostatnej zdravotnej starostlivosti a výsledky zdravotníctva.