Príliš silná regulácia cien generík spôsobuje ich nedostatok pre pacientov, menší počet žiadostí výrobcov o vstup na trh a nižšie úspory nákladov na lieky, aké by mohli byť dosiahnuté pri vstupe viacerých generických a biosimilárnych liekov a ich cenovej súťaži. Poslanci parlamentu majú na stole príslušnú legislatívu (363/2011 Z.z.), kde sa treba vrátiť k menej prísnemu tzv. jednoprahovému vstupu na trh pre generiká a biosimiláry, teda k povinnej zrážke z ceny pri vstupe len prvého generika alebo biosimiláru a už nie pri vstupe druhého a tretieho, ako to je zatiaľ navrhnuté.

Vo vyspelom svete existujú rovnako zdravotné systémy, kde je krížové vlastníctvo povolené, ako aj systémy, kde je zakázané. Pre oba modely existujú relevantné argumenty za aj proti.
Ako problém vnímame, ak sa krížové vlastníctvo, resp. dominantné postavenie zneužíva. Na to treba dávať najviac pozor. Zároveň však treba takýto jav, ak skutočne nastáva, preukázať na relevantných dátach a argumentoch bez ideologického nánosu a predpojatosti. A uplatňovať by sa to malo tak na súkromné subjekty, ako aj na štát, ktorý má v súčasnosti v slovenskom zdravotníctve výrazne najsilnejší vplyv a dominanciu, ktorú neraz zneužíva.
Ak však existuje súťaž na trhu a kvalitná regulácia a kontrola, vrátane tej protimonopolnej, a transparentné prostredie, ktoré znižuje asymetriu informácií - či už napríklad zverejňovaním zmlúv a meraním kvality a efektívnosti poskytovaných služieb, nemusí ani vertikálna integrácia, resp. vlastníctvo poisťovne, lekární a nemocníc či polikliník jedným súkromným subjektom predstavovať príliš veľké riziko pre spoločnosť. Naopak, môže jednoduchšie prinášať na trh integrované poskytovanie zdravotnej starostlivosti, nové investície, zefektívňovanie procesov, rôzne úspory, inovácie a lepšie služby pre pacientov.

Podľa Národného investičného plánu SR na roky 2018 – 2030 Slovensko výrazne zaostáva v oblasti kapitálových investícií do zdravotníctva, pričom na dosiahnutie priemeru EÚ na obyvateľa by sme museli dosiahnuť 3-násobok súčasnej úrovne kapitálového financovania a pre dosiahnutie úrovne najviac investujúcich krajín až 7,3-násobok. Priemerný vek budov slovenských nemocníc je podľa údajov ministerstva zdravotníctva viac ako 50 rokov. Tiež nie je optimálne, že v priemere tvorí jednu nemocnicu viac ako 30 budov. Zároveň máme vzhľadom na medzinárodné porovnanie príliš hustú sieť nemocníc s vysokým počtom akútnych lôžok, ktoré sú podpriemerne obsadené. Čiže Slovensko potrebuje menej nemocníc akútneho typu, ktoré budú ale oveľa viac moderné. Na druhej strane by mali narásť kapacity, a tým pádom aj počet lôžok pre neakútnu následnú a dlhodobú zdravotnú starostlivosť, kde má Slovensko deficity.

Všeobecná zdravotná poisťovňa skončila podľa predbežných výsledkov hospodárenia za rok 2021 v strate vyše 87 mil. EUR. Dôvera a Union vykázali mierne zisky. VšZP by hrozilo, že sa tento rok dostane s vlastným imaním pod zákonom stanovenú minimálnu hodnotu 16,6 mil. EUR a musela by ísť do ozdravného plánu. Takže štát opäť pomohol a navýšil jej základné imanie o minimálne 120 mil. EUR.
A čo na finančné ťažkosti VšZP hovorí na to najpovolanejší orgán, ktorý to má sledovať a v prípade hroziacich problémov zasahovať – Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou?