Taliansko
Financovanie zdravotníctva vo vybraných štátoch
Taliansko
Dátum poslednej aktualizácie: marec 2009
|
Štát |
Výdavky na zdravotníctvo v pomere k HDP |
Podiel verejných výdavkov na celkových |
Prevažujúca forma financovania verejných výdavkov |
Podiel súkromného poistenia na súkromných výdavkoch |
Podiel ľudí so súkromným poistením na celej populácii |
|
Taliansko |
8,7 (2007) |
77,0 (2007) |
Daň |
4,1 (2007) |
10,0 |
Zdroje: OECD Health Data 2008, World Health Organization Statistical Information System, CATO Institute (2008)
Verejné zdravotníctvo zastrešuje organizácia SSN, ktorá je podobná britskej NHS. Organizačne je decentralizované na regióny. Regionálne zdravotnícke samosprávy majú príjmy z centrálnych a regionálnych daní, ako aj zo zdravotných odvodov. Odvody sú regresívne, t.j. sadzba sa s rastom príjmu znižuje z 10,6% na 4,6%. Všetci občania majú nárok na bezplatné návštevy všeobecného lekára a bezplatnú nemocničnú starostlivosť vrátane liekov. Verejné zdroje preplácajú predovšetkým liečbu vo verejných nemocniciach, niektoré regionálne samosprávy však uzavreli aj zmluvy so súkromnými nemocnicami. Pacienti platia priamo najmä za liečbu v súkromných nemocniciach, za nadštandard, doplatky na lieky vydávané mimo nemocníc, poplatky za návštevu špecialistu a laboratórne testy. Výška spoluúčasti dosahuje do 30% účtovaných nákladov, dlhodobo sa však zvyšuje. Pokusy o zavedenie spoluúčasti v primárnej sfére neboli kvôli protestom verejnosti úspešné. Výnimku z poplatkov má zhruba 40% obyvateľov, a to ľudia starší, telesne postihnutí, chronicky chorí a ľudia s nízkym príjmom. Pacienti majú prístup k špecialistom a liečbe v nemocnici len s odporučením všeobecného lekára. Výnimkou sú naliehavé prípady. Všeobecného lekára si vyberajú v rámci regiónu, v ktorom žijú. Medzi hlavné problémy verejného zdravotníctva patrí rýchly rast výdavkov a s tým súvisiace deficitné hospodárenie, ako aj dlhé čakacie rady.
Súkromné poistenie je málo rozšírené, podľa CATO Institute (2008) ho má zhruba 10% obyvateľov. Ľudia ho uzatvárajú najčastejšie prostredníctvom zamestnávateľa, a to najmä na krytie liečby v súkromných nemocniciach, ktoré poskytujú vyšší štandard a kratšie čakacie lehoty. Poskytuje tiež možnosť voľného výberu lekára vrátane špecialistu. Platby na súkromné poistenie nemajú daňové zvýhodnenie. Súkromné nemocnice sú podstatne kvalitnejšie ako verejné, preto ich často vyhľadávajú aj pacienti bez súkromného poistenia.
Použité zdroje:
CATO Institute (2008): The Grass Is Not Always Greener: Look at National Health Care Systems Around the World, Michael Tanner, Policy Analysis No. 613, CATO Institute, March 2008
