Kanada
Financovanie zdravotníctva vo vybraných štátoch
Kanada
Dátum poslednej aktualizácie: marec 2009
|
Štát |
Výdavky na zdravotníctvo v pomere k HDP |
Podiel verejných výdavkov na celkových |
Prevažujúca forma financovania verejných výdavkov |
Podiel súkromného poistenia na súkromných výdavkoch |
Podiel ľudí so súkromným poistením na celej populácii |
|
Kanada |
10,0 |
70,7 (2007) |
Daň |
42,8 (2007) |
67,0 |
Zdroje: OECD Health Data 2008, World Health Organization Statistical Information System
Verejné financovanie zdravotníctva zastrešuje v každej provincii program Medicare. Na základe neho majú Kanaďania univerzálny bezplatný prístup k základným službám v zdravotníctve (kryje zhruba 99% ambulantnej a 90% nemocničnej starostlivosti). Financované je z menšej časti (16%) zo všeobecných vládnych príjmov a z väčšej časti (84%) z osobitných poplatkov a daní vyberaných v rámci provincie.
Súkromné poistenie je povolené pre služby, ktoré nepokrýva verejné poistenie. Presný rozsah si určuje každá provincia samostatne. Ide napríklad o nadštandardné izby v nemocniciach, doplatky na lieky, zubnú starostlivosť, laserové operácie v očnej chirurgii, kozmetickú chirurgiu, alebo iné neprioritné služby. Do budúcnosti možno podľa CATO Institute (2008) očakávať rozšírenie súkromného poistenia na služby, ktoré pokrýva verejné poistenie. Súkromné poistenie si platí najmä prostredníctvom zamestnávateľa zhruba 67% Kanaďanov.
Väčšinu služieb v ambulantnej sfére poskytujú súkromní lekári, nemocnice sú prevažne verejné. Súkromné kliniky nesmú poskytovať služby z verejného balíka, podľa CATO Institute (2008) ich však poskytujú na čiernom trhu. Ich výhodou je, že umožňujú vyhnúť sa dlhým čakacím radom vo verejných zariadeniach. Na ošetrenie u špecialistu alebo v nemocnici je s výnimkou naliehavých prípadov potrebné odporúčanie všeobecného lekára.
Rodinní (všeobecní) lekári môžu účtovať poplatok za návštevu, ktorého výšku každoročne dohaduje vláda danej provincie so zástupcami lekárov. Inak sú priame platby vrátane spoluúčasti zakázané. Čo sa týka liekov, z verejných zdrojov musia byť preplatené len lieky podávané pacientom v nemocniciach. Zvyšné podmienky si určujú provincie samostatne. Provincie regulujú aj výšku platieb poskytovateľom.
V polovici 90-tych rokov prebehli vo viacerých provinciách reformy, ktorých cieľom bolo znížiť náklady na zdravotnú starostlivosť. Jedným z dôsledkov bolo predĺženie čakacích radov, čo sa považuje za jeden z najväčších problémov kanadského zdravotníctva. Čakacie rady predlžuje aj nedostatok zdravotného personálu, ktorý súvisí s odchodmi lekárov a zdravotných sestier do USA, kde majú vyššie platy.
Použité zdroje:
- CATO Institute (2008): The Grass Is Not Always Greener: Look at National Health Care Systems Around the World, Michael Tanner, Policy Analysis No. 613, CATO Institute, March 2008
- Wikipedia: en.wikipedia.org, Health care in Canada
