Kapitola 9: Predpisovanie a vydávanie liekov

Problém:
Nie je známe, podľa akých kritérií vyberajú lekári a lekárnici pacientov, ktorým predpisujú a vydávajú lieky bez doplatku, alebo s nižším doplatkom. Môže ísť o výber na základe solidarity (chudobnejší pacienti dostanú lieky s nižším doplatkom), náhodný výber, ale aj korupciu (lekári aj lekárnici môžu byť ovplyvnení predajcom konkrétneho lieku).

Odporúčanie:
Vykonať prieskum medzi lekármi a lekárnikmi zisťujúci ich motivácie pri výbere pacientov, ktorým predpisujú a vydávajú lieky bez doplatku alebo s nižším doplatkom. Ak sa potvrdí, že rozhodujúcou motiváciou nie je solidarita, použiť tento argument na podporu zavedenia stropu pre ročné doplatky pacienta za lieky (pozri Kapitolu 6).

Problém:
Zdravotné poisťovne, resp. štát nemotivujú lekárov a lekárnikov k efektívnemu predpisovaniu a vydávaniu liekov. V dôsledku marketingu výrobcov, resp. distribútorov liekov tak môže dochádzať k uprednostňovaniu nových drahších originálnych liekov pred staršími lacnejšími a rovnako účinnými liekmi, alebo pred generikami.

• Pacienti ani lekári nemajú dostatok informácií o efektívnosti liekov, ich možnosť voľby efektívnejšieho lieku je preto výrazne obmedzená.

• Lekári nie sú motivovaní ani viazaní dodržiavať liečebné protokoly (tzv. štandardné terapeutické postupy), ktoré by stanovili pravidlá pre predpisovanie liekov pri liečení chorôb a tým viedli k vyššej efektívnosti liečby. Existujúce liečebné protokoly sú nezáväzné, nekompletné a nezohľadňujú efektívnosť liečby. V nemocniciach čiastočne plnia funkciu protokolov tzv. nemocničné liekové formuláre.

• Zdravotné poisťovne majú obmedzené možnosti ako ovplyvniť predpisovanie a vydávanie liekov. V praxi napríklad nedochádza k rušeniu zmlúv s lekármi, resp. lekárňami, ktorí predpisujú a vydávajú lieky neefektívne. Podľa zákona č 581/2004 o zdravotných poisťovniach musia poisťovne uzavrieť zmluvu so všetkými všeobecnými lekármi a so všetkými lekárňami, ako aj s určitým minimálnym počtom špecialistov a nemocníc.

• Zákon č. 140/1998 o liekoch a zdravotníckych pomôckach ukladá lekárom a lekárnikom povinnosť informovať pacienta o jeho doplatku za liek, ako aj o náhradných možnostiach. Lekárnici tiež môžu podľa zákona zmeniť rozhodnutia lekárov o predpísaných liekoch, t.j. zameniť lieky s vyšším doplatkom za lieky s nižším doplatkom a rovnakým účinkom.

• Degresívna marža motivuje lekárne predávať lacnejšie lieky.

Odporúčania:

1. Podporovať konkurenčné prostredie zlepšením informovanosti lekárov aj pacientov o jednotlivých liekoch a ich efektívnosti (pozri Kapitolu 7).
2. Zostaviť a zverejniť liečebné protokoly, ktoré stanovia pravidlá pre efektívne predpisovanie liekov pri liečení chorôb. Podľa vzoru nemocničných liekových formulárov zostaviť ambulantné liekové formuláre, t.j. zoznamy liekov vhodných na predpisovanie (pozitívny zoznam), resp. nevhodných na predpisovanie (negatívny zoznam).
3. Preskúmať a postupne odstraňovať ekonomické a právne bariéry, ktoré majú zdravotné poisťovne v prípade, ak chcú zrušiť zmluvy s neefektívnymi lekármi a lekárňami. Získajú tak účinný nástroj pre vytvorenie systému odmien a sankcií za ne/efektívne predpisovanie a vydávanie liekov.

Problém:
Predpisovanie a vydávanie liekov nie je možné realizovať cez internet. Keďže neexistuje elektronické prepojenie medzi všeobecnými lekármi a lekárňami, všetky lekárske predpisy sú v papierovej forme, čo znamená administratívnu záťaž, ako aj zvýšené riziko omylu pre lekára, pacienta aj lekárnika.

Odporúčanie:
Zavádzať eHealth systém (príkladom môže byť dánsky zdravotnícky portál www.sundhed.dk), v rámci ktorého by si pacient mohol vo vybraných prípadoch (napr. opakované predpisovanie liekov, chronickí pacienti, atď.) nechať predpísať lieky cez internet bez fyzickej návštevy lekára, a tiež objednať lieky v lekárni cez internet bez fyzickej návštevy lekárne. Budovať elektronické prepojenie všeobecných lekárov a lekární tak, aby bolo možné vybavovať predpisovanie všetkých liekov cez internet, nie len v papierovej forme.