Viac peňazí do zdravotníctva, vyššie platy
SĽUB 8:
SMER presadí také zvýšenie finančných prostriedkov pre zdravotníctvo, okrem iného aj vyššími platbami štátu za svojich poistencov, aby došlo k ekonomickej stabilizácii zdravotníckeho systému.
Zdroj: Volebný program SMER-u, december 2005
V zákone o štátnom rozpočte definovať konštantu, ktorá bude slúžiť pre výpočet odvodu štátom plateného poistného (minimálna mzda, priemerná mzda) tak, aby zdravotníctvo dostalo financie na úrovni 7% HDP za postupného každoročného zvyšovania podielu HDP na financovaní zdravotníctva a aby sme v priebehu ďalšieho volebného obdobia dosiahli výšku takého percentuálneho podielu HDP na objeme financií pre zdravotníctvo ako v krajinách EÚ.
Zdroj: Volebný program SNS
Vláda zabezpečí navýšenie finančných prostriedkov pre zdravotníctvo v roku 2007 cestou zvýšených platieb poistného za skupiny občanov, kde je platiteľom štát zo 4% priemernej mzdy na 5% priemernej mzdy.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Ministerstvo zdravotníctva je presvedčené, že do roku 2010 je možné pri mzdovom ohodnotení lekárov a sestier priblížiť sa k 1,5 až 3-násobku priemernej mzdy, presnejšie dostať sa na ich úroveň. U lekárov spomínaný trojnásobok predstavuje cca 54.000,-Sk, pričom v decembri 2006 sa reálne priemerná mzda lekárov vo fakultných nemocniciach pohybovala nad 40.000,-Sk. U sestier spomínané 1,5-násobné zvýšenie by malo predstavovať 27.000,-Sk, pričom priemerná mzda sestry v decembri 2006 bola viac ako 20.000,-Sk.
Zdroj: Tlačová správa Ministerstva zdravotníctva, 29.1.2007
REALITA:
Platby štátu za poistencov sa v roku 2007 zvýšili zo 4% na priemerných 4,33% z priemernej mzdy a v roku 2008 na 4,5% priemernej mzdy.
Výdavky štátu (v mld. Sk) | 2006 | 2007 | 2008 |
Verejné zdroje v zdravotníctve | 79,6 | 86,9 | 100,5 |
- z toho: výdavky ŠR pre Ministerstvo zdravotníctva | 26,46 | 30,10 | 33,92 |
Zdroje:
Zákon o štátnom rozpočte na rok 2008
Zákon o štátnom rozpočte na rok 2007
Priemerná nominálna mesačná mzda v roku 2007 | Sk | index |
Hospodárstvo SR úhrnom | 20 146 | 107,2 |
Poľnohospodárstvo, poľovníctvo, lesníctvo; rybolov, chov rýb | 15 766 | 110,3 |
Priemysel spolu | 20 664 | 106,4 |
- ťažba nerastných surovín | 22 219 | 110,6 |
- priemyselná výroba | 20 024 | 106,4 |
- výroba a rozvod elektriny, plynu a vody | 29 769 | 107,8 |
Stavebníctvo | 15 561 | 106,9 |
Veľkoobchod a maloobchod, oprava motorových vozidiel, motocyklov a spotrebného tovaru | 20 035 | 106,4 |
Hotely a reštaurácie | 15 045 | 106,2 |
Doprava, skladovanie, pošta a telekomunikácie | 21 270 | 108,9 |
Finančné sprostredkovanie | 40 871 | 106,7 |
Nehnuteľnosti, prenájom a obchodné činnosti | 25 129 | 105,7 |
Verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie | 25 372 | 106,8 |
Školstvo | 16 632 | 107,7 |
Zdravotníctvo a sociálna pomoc | 17 540 | 115,6 |
Ostatné spoločenské, sociálne a osobné služby | 15 442 | 109,0 |
Zdroj: ŠÚ SR
Zdravotnícke zariadenia v pôsobnosti MZ SR museli bez príslušného finančného krytia v zmysle kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa medzi Asociáciou fakultných nemocníc a Slovenským odborovým zväzom zdravotníctva a sociálnych služieb zvýšiť mzdy o 10% najprv k 1. máju 2006 a potom ešte aj k 1. decembru 2006 o ďalších 10%. K 1.6.2007 došlo k ďalšiemu zvýšeniu miezd o 10 %. V celkovom finančnom vyjadrení tri etapy zvyšovania miezd mali dopad na nárast mzdových prostriedkov a odvodov o 3,55 miliardy Sk v porovnaní s rokom 2005...
Zdroj: Správa o vývoji dlhov v rezorte zdravotníctva k 31.12.2007, MZ SR, marec 2008
Ani štrajky, ba ani nový minister zdravotníctva nepriniesli lekárom výrazne lepšie platy. Mzdy sa im zvýšili síce o tridsať percent, niektorí lekári však tvrdia, že len na papieri. O sumu, ktorou si mali prilepšiť, sa im zároveň znížilo osobné ohodnotenie alebo iný príplatok.
Zdroj: Pravda 3.12.2007, Lekári si mierne polepšili. Ale len na papieri
Priemerné mzdy lekárov | rok 2005 | I. - III. štvrťrok 2007 |
Priemerná dohodnutá (tarifná) mzda | ||
* fakultné nemocnice (v pôsobnosti MZ SR) | 17 066 Sk | 21 184 Sk |
* nemocnice v pôsobnosti vyšších územných celkov | 17 115 Sk | 17 701 Sk |
* nemocnice - neziskové organizácie | 15 618 Sk | 18 341 Sk |
Priemerná mzda vrátane náhrad za pracovnú pohotovosť | ||
* fakultné nemocnice (v pôsobnosti MZ SR) | 31 494 Sk | 41 041 Sk |
* nemocnice v pôsobnosti VÚC | 31 557 Sk | 36 350 Sk |
* nemocnice - neziskové organizácie | 30 372 Sk | 37 219 Sk |
Poznámka: Údaje o priemerných platoch nezahŕňajú všetky zdravotnícke zariadenia na Slovensku
Zdroj: Pravda 3.12.2007 (Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb, Národné centrum zdravotníckych informácií)
VYBRANÉ KOMENTÁRE:
(Zdroj: Anketa INEKO, máj 2007)
Zdravotníctvo je skutočne podfinancované, pridanie peňazí ale musí byť sprevádzané opatreniami na rast efektívnosti.
Juraj Nemec, Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica
Slovenské zdravotníctvo je v porovnaní s inými krajinami dlhodobo podfinancované. Ceny v zdravotníctve sú nastavené na úroveň disponibilných zdrojov, bez ohľadu na reálne náklady poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Už len samotné poskytovanie zdravotnej starostlivosti vedie k zadlžovaniu zdravotníckych zariadení, nehovoriac o úniku pracovníkov do zahraničia.
Milan Velecký, Slovenský rozhlas
Potrebné a všeobecne akceptované opatrenie, ktorého efektivita ale úzko súvisí so súbežnou racionalizáciou systému a potrebou zavedenia skutočnej konkurencie do poskytovania zdravotnej starostlivosti, rozšírením ponuky a kvality poskytovaných služieb (lekári na kolesách navštevujúci pacientov doma), ktorých zavedenie v programe Smeru absentovalo.
František Chovanec, Premier Consulting Prešov, spol. s. r.o.
Na výpočet „optimálneho“ množstva peňazí v zdravotníctve neexistuje vzorec, je to politická otázka. Napriek tomu je súčasný systém zdravotníckeho financovania nastavený tak, že podiel zdravotníckych príjmov na HDP môže byť v nasledujúcich niekoľkých rokoch jeden z najnižších v OECD. Alternatívami na zvyšovanie tohto podielu môže byť zvýšenie významu financovania zdravotníctva zo všeobecných daní (napríklad aj zvýšením “príspevku štátu”) a súkromného poistenia.
Martin Filko, Sanigest International
Vlievať viac peňazí do systému, ktorému zároveň zmäkčujeme pravidlá hry a vraciame mäkké rozpočtové obmedzenia, je drahá hra, ktorú draho zaplatíme. Kvalitu zdravotníctva to pritom nijako nezasiahne, zato rozsahu korupcie to rozhodne pomôže.
Robert Žitňanský, týždenník .týždeň
Základným problémom slovenského zdravotníctva nebol nedostatok finančných zdrojov, ale ich neefektívne využívanie. Faktom však je, že z medzinárodného porovnania nepatrilo Slovensko ani k štátom s nadštandardne vysokým objemom zdrojov a tak isté zvýšenie zdrojov spolu s ich efektívnym použitím pomôže.
Vladimír Tvaroška, bývalý štátny tajomník MF SR
Zdravotníctvo je dôležité. Avšak liať peniaze do systému, ktorý je bezodnou dierou, bez jeho zásadnej reformy – výsledky sa už dostavujú: znova rastúci dlh, plytvanie, príživníctvo záujmových skupín, korupcia. Na obranu treba uviesť, že ani minulá vláda problém zdravotníctva v skutočnosti nevyriešila. Správna cesta: viac zdrojov v zdravotníctve áno, ale súkromných – a viac podnikania a trhových princípov v tejto oblasti.
Martin Chren, Nadácia F.A.Hayeka
Zdravotníctvo dostáva naozaj menej než v zahraničí a to nielen absolútne ale aj v pomere k HDP. Cieľ zvýšiť jeho financovanie je správny, cesta k nemu však nebola premyslená.
Eugen Jurzyca, INEKO
