Odporúčanie 14 - Zvyšovať transparentnosť a to najmä zlepšením informovanosti pacientov o cene a kvalite liečby

Problém:
Zdravotníctvo sa v porovnaní s inými odvetviami vyznačuje podstatne vyšším výskytom zložitých produktov, pri ktorých spotrebiteľ (napr. pacient) nevie posúdiť ich cenu ani užitočnosť. Napríklad je oveľa ľahšie posúdiť cenu a kvalitu piva alebo hot-dogu, než cenu a kvalitu lekárov, nemocníc, poisťovní, liekov alebo zdravotných výkonov. Kvalitné informácie o produkte sú pritom jedným z hlavných predpokladov efektívnej súťaže (pozri napr. definíciu „Perfect Competition“ podľa Wikipedie). Neinformovaný pacient sa nevie správne rozhodovať, súťaž preto nemôže byť efektívna. Dôsledky neinformovanosti môžu byť ešte horšie, ak jedna zo strán má podstatne lepšie informácie ako druhá (ide o tzv. informačnú nerovnosť, resp. asymetriu). Lepšie informovaná strana totiž môže informácie využívať na úkor protistrany. Príklady informačnej asymetrie:

• Lekár vie o účinku lieku alebo operačného zákroku podstatne viac než pacient.
• Nemocnica pozná štruktúru vlastných nákladov a tiež poskytnutých tovarov a služieb podstatne lepšie ako poisťovňa, ktorá jej za tie tovary a služby platí.
• Poisťovňa vie podstatne viac o cene tovarov a služieb, ktoré v danom období preplatila svojmu poistencovi.
• Pacient vie o vlastnom zdravotnom stave podstatne viac, ako poisťovňa, v ktorej sa chce poistiť.

Na Slovensku je dostupnosť a kvalita informácií výrazne obmedzená a to najmä v dôsledku týchto skutočností:

• Pacienti nemajú prístup k rebríčkom kvality lekárov. Čiastočné informácie ponúka zdravotná poisťovňa Dôvera, ktorá v roku 2009 zverejnila zoznam lekárov, ktorí robia najviac prevencie a ich pacienti sú s nimi spokojní.
• Pacienti nemajú prístup k rebríčkom kvality oddelení jednotlivých nemocníc. Čiastočné informácie ponúka zdravotná poisťovňa Dôvera, ktorá od roku 2008 zverejňuje rebríček kvality nemocníc, nie však konkrétnych oddelení. V roku 2009 Dôvera zverejnila aj rebríček kúpeľov. Všeobecná zdravotná poisťovňa zverejňuje rebríčky nemocníc len podľa hodnotenia spokojnosti pacientov.
• Pacienti majú síce prístup k rebríčku kvality zdravotných poisťovní, ktorý zverejňuje od roku 2007 mimovládna organizácia Health Policy Institute. Avšak spoľahlivosť a dôveryhodnosť rebríčka oslabuje neochota štátnych zariadení poskytovať potrebné údaje, ako aj spochybňovanie rebríčka zo strany štátnych orgánov.
• Pacienti nemajú prístup k zrozumiteľným databázam liekov, v ktorých by si mohli vyhľadať lieky potrebné na liečenie danej choroby s informáciou o účinku lieku, cene a výške doplatku, ako aj s možnosťou vyhľadať a porovnať tieto údaje s náhradnými liekmi. Z existujúcich databáz ponúkajú najprehľadnejšie a najúplnejšie informácie o liekoch databázy nobel.sk a liekinfo.sk.
• Pacienti nevedia, podľa akých kritérií poisťovne, resp. poskytovatelia vedú čakacie rady, čím je oslabená možnosť kontroly a zvyšuje sa riziko zneužívania. Neexistujú jednotné aspoň rámcové pravidlá pre vedenie čakacích radov.
• Pacienti aj poisťovne majú obmedzené možnosti na kontrolu vykonanej liečby a zhodnotenie jej adekvátnosti, keďže neexistujú štandardy pre diagnózu a liečbu chorôb a často ani evidencia vykonaných zákrokov.
• Strana dopytu (napr. pacient, poisťovňa) nemá dostatočné informácie o cene a štruktúre poskytnutých tovarov a služieb, t.j. nevidí do účtovníctva predávajúceho.

Odporúčania:

• Pravidelne zostavovať a zverejňovať objektívne rebríčky kvality poisťovní aj poskytovateľov (pri nemocniciach aj na úrovni konkrétnych oddelení) a zrozumiteľné databázy liekov.
• Zaviesť tzv. otvorené účtovníctvo, keď kupujúci (napr. pacient, poisťovňa) detailne vidí, za čo a koľko platí, t.j. poskytovatelia budú podávať pacientom aj poisťovniam detailné vyúčtovanie za spotrebované tovary a služby. Spolu so štandardizáciou liečby to umožní napríklad zmeniť menej presné odmeňovanie podľa výkonov či počtu ukončených hospitalizácií na presnejšie odmeňovanie podľa diagnóz či konkrétnych výsledkov liečby. Umožní to tiež zavádzanie spoluúčasti určenej ako percento z ceny spotrebovaných tovarov a služieb (pozri odporúčanie č. 3).
• Zaviesť transparentné pravidlá pre riadenie čakacích radov v zdravotníckych zariadeniach.
• Zaviesť diagnostické a liečebné štandardy, ktoré pomôžu lepšie popísať konkrétny produkt.
• Podporovať elektronickú komunikáciu (napr. elektronické vedenie zdravotnej dokumentácie, elektronické predpisovanie liekov, atď.) a zaviesť elektronickú evidenciu informácií o cene a štruktúre spotrebovaných tovarov a služieb. Každého pacienta pravidelne (napr. raz za rok) informovať o jeho spotrebe.