Odporúčanie 9 - Upraviť vymeriavacie základy pre platenie zdravotných odvodov

Aktuálny stav:
Vymeriavacie základy pre daň z príjmov fyzických osôb sú podstatne odlišné od vymeriavacích základov pre zdravotné odvody:

• Daňová reforma z roku 2003 zrušila množstvo výnimiek pri platení dane z príjmov fyzických osôb, keď predovšetkým zjednotila vymeriavacie základy pre rôzne druhy príjmov. Naproti tomu, vymeriavacie základy pri platení zdravotných odvodov z rôznych druhov príjmov sú naďalej nejednotné a s množstvom výnimiek.
• Pri platení dane z príjmov existuje nezdaniteľné minimum vo výške 22,5-násobku životného minima (2009: 4025,70 EUR). Ľudia teda platia daň až z príjmu, ktorý prevyšuje uvedené minimum. Pri zdravotných odvodoch podobné minimum neexistuje, ľudia platia odvody z celého príjmu. Na rozdiel od dane z príjmu však ľudia platia zdravotné odvody minimálne z vymeriavacieho základu vo výške minimálnej mzdy a maximálne z vymeriavacieho základu vo výške 3-násobku priemernej mzdy v ekonomike. Dôsledkom týchto rozdielov je, že daň z príjmov je vo vzťahu ku mzde zamestnanca progresívna (efektívna daňová sadzba, t.j. podiel zaplatenej dane a mzdy, rastie s výškou mzdy), kým zdravotné odvody sú vo vzťahu ku mzde zamestnanca regresívne (efektívna odvodová sadzba, t.j. podiel zaplatených odvodov a mzdy, klesá s výškou mzdy).

Napriek uvedeným rozdielom je charakter dane z príjmov fyzických osôb a zdravotných odvodov veľmi blízky. Obe určuje jednotná sadzba a pri oboch má každý človek rovnaké nároky na verejné tovary a služby bez ohľadu na výšku odvedenej sumy.

Problémy:
Množstvo výnimiek a rozdielne pravidlá pre rôzne druhy príjmov motivujú ľudí špekulovať a vyhľadávať spôsoby, ako zaplatiť čo najmenšie odvody. Príklady:

• Zamestnanci verzus SZČO: Zamestnanci platia zdravotné odvody vo výške 14% z vymeriavacieho základu pre daň z príjmov (z toho 4% priamo a 10% nepriamo prostredníctvom zamestnávateľa). Samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) platia tiež 14%, avšak z vymeriavacieho základu pre daň z príjmov vydeleného koeficientom 2,14. V dôsledku krátenia vymeriavacieho základu platí veľká väčšina SZČO odvody z minimálnej mzdy. Zamestnanci tak platia v porovnaní so SZČO podstatne vyššie odvody. Platí to aj po zohľadnení rozdielov medzi SZČO a zamestnancami vo výške zdaniteľných príjmov. Napríklad v roku 2008 bolo na Slovensku 5-násobne menej SZČO ako zamestnancov. Na dani z príjmov pritom zaplatili 8-násobne menej, čo môže byť sčasti vysvetlené v priemere nižšími zdaniteľnými príjmami SZČO. Rozdiel vo výške zaplatených zdravotných odvodov je však podstatne väčší, keď SZČO odviedli do zdravotných poisťovní až 12-násobne menej peňazí ako zamestnanci. Systém platenia odvodov je preto z pohľadu zamestnancov diskriminačný.

Tabuľka: Porovnanie daní a odvodov zamestnancov a SZČO v roku 2008

	Počet	DPFO	Odvody do ZP
Zamestnanci	2,094 mil.	48,8 mld. Sk	62,1 mld. Sk
SZČO	0,418 mil.	6,3 mld. Sk	5,0 mld. Sk
Pomer	5-násobok	8-násobok	12-násobok
Zdroj	ŠÚ SR	MF SR	HPI

SZČO – samostatne zárobkovo činná osoba
DPFO – daň z príjmov fyzických osôb
ZP – zdravotné poisťovne
ŠÚ SR – Štatistický úrad SR
MF SR – Ministerstvo financií SR
HPI – Health Policy Institute

• Príjmy na základe dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti, dohody o brigádnickej práci študentov, príkaznej zmluvy, zmluvy o dielo, nepomenovanej zmluvy, odstupné, odchodné, náhrada za pracovnú a služobnú pohotovosť, rôzne druhy odmien (napr. pri životnom a pracovnom výročí), honoráre za autorské príspevky do novín, časopisov, rozhlasu a televízie (okrem umeleckých výkonov), príjmy z prenájmu nehnuteľností, podiely na zisku vlastnej s.r.o., atď.: Ako uvádza Mihál (2009), uvedené príjmy podliehajú dani z príjmov alebo zrážkovej dani, avšak nepodliehajú zdravotným odvodom (výnimkou môže byť tzv. samoplatiteľ, ktorý nebol ani jeden deň v roku zamestnancom ani SZČO).

Regresívny charakter zdravotných odvodov spôsobuje, že ľudia s nižším príjmom sú viac zaťažení platením odvodov ako ľudia s vyšším príjmom. Vzniká tak bariéra pre tvorbu pracovných miest s nižším príjmom, čo postihuje najmä ľudí, ktorí sa ťažšie uplatňujú na trhu práce.

Odporúčania:
Upraviť vymeriavacie základy pre platenie zdravotných odvodov tak, aby boli čo najviac zhodné s vymeriavacími základmi pre platenie dane z príjmov fyzických osôb. Cieľom je obmedziť špekulácie a úniky pri platení zdravotných odvodov a zmeniť regresívny charakter zdravotných odvodov na progresívny.