Odporúčanie 6 - Vytvoriť podmienky pre vznik a rozvoj nepovinného doplnkového poistenia

Aktuálny stav:
Nepovinné zdravotné poistenie na Slovensku takmer neexistuje. Hlavným dôvodom je nepresne definovaný a široký rozsah povinného verejného poistenia, ktorý ponecháva príliš malý priestor pre vznik nepovinného poistenia.

Problém:
Zavedenie spoluúčasti v širšom rozsahu môže znamenať pre niektorých pacientov vysoké výdavky, resp. zhoršenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Bez nepovinného poistenia (alebo povinného sporenia – pozri odporúčanie č. 7) by tieto výdavky museli hradiť v hotovosti, resp. by ich neboli schopní uhradiť, čo by mohlo ohroziť ich sociálnu, resp. zdravotnú situáciu.

Zahraničné skúsenosti:
Nepovinné poistenie je najlepšie rozvinuté v USA, kde patrí medzi hlavné zdroje krytia výdavkov na zdravotníctvo. V medzinárodnom porovnaní ide o výnimočný systém, keďže USA je jedným z mála vyspelých štátov (v OECD už len Mexiko a Turecko), kde neexistuje univerzálny zdravotný systém a ľudia majú len tri možnosti – buď uzavrú nepovinné poistenie (zhruba 65% obyvateľstva), alebo ostanú bez poistenia (zhruba 15% obyvateľstva), alebo za nich po splnení istých podmienok platí štát (zhruba 28% obyvateľstva) – súčet percent je vyšší ako 100% v dôsledku toho, že niektoré skupiny sa prekrývajú.

Vo väčšine vyspelých štátov je nepovinné poistenie len vedľajším zdrojom krytia výdavkov na zdravotníctvo, keď hlavným zdrojom je solidárne financovanie, resp. povinné poistenie.

Ako uvádza LSE (2004), nepovinné poistenie možno rozdeliť podľa vzťahu k solidárnemu financovaniu zdravotníctva, resp. k povinnému poisteniu, na tri základné typy:

1. Náhradné (Substitutive) poistenie – pokrýva výdavky na zdravotnú starostlivosť, na ktorú paralelne existuje krytie aj v rámci solidárneho financovania. Ide teda o náhradu solidárneho financovania. Zvyčajne ho využíva len časť obyvateľstva, ktorá nemá nárok na solidárne financovanie, resp. sa tohto nároku dobrovoľne vzdala. Patrí medzi hlavné zdroje krytia výdavkov na zdravotníctvo v USA. V EÚ nie je veľmi rozšírené, po zrušení v Holandsku a Belgicku je tu skôr na ústupe. Príklady:

• USA – zhruba dve tretiny obyvateľstva s výnimkou nepoistených a štátom poistených (najmä starších, zdravotne postihnutých a chudobných) ľudí.
• Írsko – zhruba dve tretiny obyvateľstva. Poistenie kryje len výdavky na ambulantnú starostlivosť.
• Nemecko – zhruba 9% obyvateľstva. Ide o vybrané slobodné povolania a ľudí s vyšším príjmom, pokiaľ odmietnu povinné solidárne poistenie.
• Belgicko – slobodné povolania. Poistenie kryje len výdavky na menšie riziká, od roku 2008 však mali byť aj tieto riziká zahrnuté pod povinné poistenie.
• Holandsko – len do roku 2005 pre ľudí s vyšším príjmom. Poistenie krylo výdavky na ambulantnú starostlivosť a prvý rok v nemocnici. Od roku 2006 bolo začlenené do povinného súkromného poistenia.
• Španielsko – zhruba 1% obyvateľstva. Ide o úzky okruh povolaní s vysokými príjmami ako napr. nezávislí právnici.
• Rakúsko – zhruba 0,2% obyvateľstva. Ide o vybrané slobodné povolania pokiaľ odmietnu povinné solidárne poistenie.

2. Doplnkové (Complementary) poistenie – pokrýva výdavky na zdravotnú starostlivosť, ktorá nie je zahrnutá, resp. je zahrnutá len čiastočne, v rámci solidárne financovaného zdravotníctva. Ide teda o doplnok solidárneho financovania. Vo väčšine štátov OECD kryje výdavky na oficiálnu spoluúčasť. Rozšírené je preto najmä v štátoch s vyššou mierou spoluúčasti, ako napr. Francúzsko, Rakúsko, Belgicko, Dánsko a Holandsko. V plnej miere kryje najmä výdavky na nízkorizikové a finančne menej náročné ochorenia napr. v zubnej a očnej starostlivosti. Príklady:

• Francúzsko (a mnohé ďalšie krajiny) – výdavky na oficiálnu spoluúčasť.
• Belgicko – pre slobodné povolania výdavky na ambulantnú starostlivosť, fyzioterapiu, zubnú starostlivosť, menšie operácie a dlhodobé opatrovanie.
• Kanada – výdavky na lieky na predpis dostupné mimo nemocníc, zubnú a očnú starostlivosť.
• Austrália – výdavky na zubnú starostlivosť a spoluúčasť v súkromných nemocniciach.
• Holandsko – výdavky na zubnú starostlivosť.
• Dánsko, Švédsko – výdavky na lieky a zubnú starostlivosť.

3. Nadštandardné (Supplementary) poistenie – pokrýva výdavky súvisiace so zabezpečením nadštandardnej starostlivosti (napr. poplatky za kvalitnejšie vybavenú izbu v nemocnici, poplatky za zrýchlenú liečbu, poplatky za výber lekára, atď.). Od doplnkového poistenia sa líši najmä v tom, že väčšinou nepokrýva výdavky na oficiálne regulovanú spoluúčasť. Rozšírené je takmer vo všetkých štátoch EÚ. Ako hlavný typ nepovinného poistenia ho využívajú najmä štáty s nižšou mierou spoluúčasti, ako napr. Fínsko, Švédsko, Grécko, Portugalsko a Veľká Británia. Poisťovne v jednotlivých štátoch často nerozlišujú medzi doplnkovým a nadštandardným poistením a ponúkajú ich v jednom balíku nepovinného poistenia.

Popri uvedenom členení možno nepovinné poistenie rozdeliť aj podľa špecializácie:

• Poistenie špecializované na krytie výdavkov na zdravotnú starostlivosť poskytovanú súkromnými poskytovateľmi (Austrália, Írsko, Veľká Británia, Španielsko)
• Poistenie špecializované na krytie výdavkov na dlhodobú starostlivosť prevažne o starších ľudí (Francúzsko, USA, Nemecko, Veľká Británia)
• Poistenie špecializované na výplatu hotovosti, resp. na krytie nákladov napr. v prípade výskytu určitých chorôb, resp. potreby určitej zdravotnej starostlivosti (Japonsko, Južná Kórea)

Zdroje: LSE (2004), OECD (2004)

Tabuľka: Nepovinné poistenie vo svete

Štát	Podiel nepovinného poistenia na súkromných výdavkoch (%, 2006)	Podiel ľudí s nepovinným poistením na celej populácii (%, 2006)
Austrália	22,5 (2005)	46,3 (2007)
Belgicko	5,4	46,7
Francúzsko	63,0	88,4
Holandsko	5,9	91,0
Írsko	38,6	50,9
Kanada	42,8 (2007)	67,0
N. Zéland	21,2	32,6 (2007)
Nemecko	39,7	26,1
Rakúsko	19,7	33,7 (2007)
Slovensko	0,0	0,0
USA	66,4	65,2
V. Británia	1,0	11,1

Zdroje: OECD Health Data 2008, World Health Organization Statistical Information System

Odporúčania:
Vytvoriť podmienky pre vznik a rozvoj nepovinného doplnkového poistenia. Využiť na to informačnú kampaň o jeho výhodách, daňové úľavy, alebo bonifikáciu poistných platieb.

Ponechať aspoň v symbolickej výške fixné platby (napr. za služby súvisiace so zdravotnou starostlivosťou), resp. zaviesť tzv. deductibles (pozri odporúčania č. 3 a 4), na ktoré sa nebude možné pripoistiť a pacient ich bude vždy platiť v hotovosti. Obmedzí sa tak tzv. morálny hazard, keď pripoistení pacienti majú sklon k zvyšovaniu spotreby, ak nemusia platiť žiadne výdavky v hotovosti.