Odporúčanie 5 - Sociálne slabších, chronicky chorých a starších pacientov chrániť pred neúnosnými výdavkami

Aktuálny stav:
Ochrana sociálne slabších, chronicky chorých resp. starších pacientov pred neúnosnými výdavkami v hotovosti prakticky neexistuje. Jedinou výnimkou je príspevok na zdravotnú starostlivosť pre ľudí v hmotnej núdzi v mesačnej výške 2 EUR. Neexistujú žiadne výnimky pri platení spoluúčasti, ani žiadne limity pre maximálne výdavky v hotovosti.

Problém:
Výdavky v rámci spoluúčasti zhoršujú dostupnosť zdravotnej starostlivosti, resp. sociálnu situáciu pacientov. Postihnutí sú najmä sociálne slabší, chronicky chorí a starší pacienti, pre ktorých môže byť napríklad menej výhodné alebo aj nedostupné doplnkové poistenie. Tento problém sa zvýrazní najmä v prípade zavedenia oficiálnej spoluúčasti v širšom rozsahu.

Zahraničné skúsenosti:

Vyspelé štáty využívajú najmä tieto formy ochrany, resp. ich kombináciu:

1. Priama dotácia občanom formou hotovostnej platby, resp. bonifikácie poistných platieb
2. Výnimky z platenia spoluúčasti, resp. limity pre maximálne výdavky v hotovosti. Ekonomicky ide o to isté, keďže výnimka z platenia je totožná s nulovým limitom pre maximálne výdavky. Po prekročení limitov sa výdavky preplácajú z verejných zdrojov. Komplexnú štruktúru limitov využíva napr. Japonsko, alebo Singapur, jednoduchšiu štruktúru využíva napr. Belgicko, Fínsko, Francúzsko, Írsko (pozri tiež odporúčanie č. 4). Limity možno viazať na:
   
   • Konkrétne časové obdobie (napr. počas jedného roka)
   • Poskytnutie konkrétneho tovaru alebo služby (napr. výdavky na lieky)
   • Konkrétnu skupinu pacientov (napr. podľa výšky príjmov). Príklad: V Belgicku je výška ročného limitu odstupňovaná podľa výšky príjmu. Existuje tu 5 pásiem, čím vyšší je rodinný príjem, tým vyšší je limit (2006: 450 EUR až 1800 EUR ročne). Osobitné limity platia pre deti, pri ktorých sa výška príjmu rodiny nezohľadňuje.

Ako potvrdzuje skúsenosť Japonska (Ikegami, 1991), príliš nízke limity sú bariérou pre rozvoj nepovinného poistenia.

Tabuľka: Príklady ochrany vybraných skupín obyvateľstva vo svete

	Výnimky z platenia spoluúčasti, resp. poistných platieb:
Austrália	Vláda platí max. 80% výdavkov za ambulantnú liečbu chudobných ľudí
Belgicko	Ľudia s nízkym príjmom platia nižšiu spoluúčasť pri návšteve všeobecného lekára (10%) aj špecialistu (15%)
Francúzsko	Vláda platí doplnkové poistenie za ľudí s nízkym príjmom
Írsko	Od platenia spoluúčasti sú oslobodení: Ľudia odkázaní na sociálne dávky, ľudia s nízkym príjmom, ľudia nad 70 rokov, ľudia s dlhodobými a ťažkými chorobami, deti a tehotné ženy (zhruba 32% obyvateľstva)
Japonsko	Od platenia spoluúčasti sú oslobodení chudobní ľudia
Singapur	Vláda platí výdavky za ľudí s nízkym príjmom a chudobných, avšak až po vyčerpaní povinne nasporených zdrojov
Švajčiarsko	Vláda bonifikuje poistné platby ľuďom s nízkym príjmom a majetkom (zhruba tretine obyvateľstva) tak, aby ich výdavky na poistku nepresiahli 10% príjmu
Taliansko	Od platenia spoluúčasti sú oslobodení: Starší ľudia, telesne postihnutí, chronicky chorí a ľudia s nízkym príjmom (zhruba 40% obyvateľstva)
Veľká Británia	Od platenia poplatku za výdaj lieku sú oslobodení: Ľudia s nízkym príjmom, ľudia so zdravotným postihnutím a ekonomicky neaktívni ľudia (napr. deti a dôchodcovia)

Poznámka: Prevažná väčšina štátov oslobodzuje ľudí s nízkym príjmom od platenia povinných poistných platieb, resp. daní
Zdroj: Financovanie zdravotníctva vo vybraných štátoch, INEKO, február 2009

Odporúčania:
Sociálne slabších, chronicky chorých a starších pacientov chrániť pred neúnosnými výdavkami v hotovosti. Využívať pritom najmä výnimky z platenia spoluúčasti, resp. limity pre maximálne výdavky v hotovosti. Preferovať jednoduchú formu ochrany, t.j. napríklad zavádzať jednotné limity pre širšiu skupinu tovarov a služieb, resp. širšiu skupinu pacientov. Riadiť a kontrolovať zložitú štruktúru ochrany (napr. rôznu výšku limitov pre rôzne časové obdobia, tovary a služby, alebo skupiny pacientov), je totiž administratívne náročné a pre pacientov neprehľadné.

Štruktúru sociálnej siete vrátane zoznamu poskytovaných dotácií, ako aj zoznamu výnimiek a maximálnych limitov zverejňovať v prehľadnej a zrozumiteľnej forme na internete.