O odvrátiteľnej úmrtnosti v EÚ a SR
Noema Hipká, Nový Čas:
Zo štúdie EK o odvrátiteľnej úmrtnosti vyplynuli tieto závery:
V roku 2013 v Európskej únii zomrelo 1,7 milióna ľudí mladších ako 75 rokov. Z toho až 577 tisíc úmrtí (čo predstavuje približne 34 percent celkových úmrtí) je možné považovať za predčasné vzhľadom na súčasné poznatky a technológie v medicíne. Infarkt (184 800 úmrtí) a mŕtvica (takmer 94 000 úmrtí) pritom tvorili až takmer polovicu týchto úmrtí ľudí mladších ako 75 rokov.
V štatistikách úmrtí za rok 2013, ktorým sa dalo pri dnešných medicínskych poznatkoch predísť, patrí Slovensku štvrté najhoršie umiestnenie spomedzi 28 krajín EÚ. Podľa štatistík 44,6 percent všetkých úmrtí za tento rok patrilo na Slovensku do kategórie tých, ktorým sa dalo predísť. Vyšší počet v rámci členských štátov EÚ majú v tejto kategórii už len Rumunsko, Lotyšsko a Litva.
Ako vnímate stav zdravotníctva na Slovenku v súvislosti s podávaním adekvátnej zdravotnej starostlivosti? Považujete číslo vyše 11-tisíc (44,6%) predčasných úmrtí za adekvátne? Kde vidíte najväčšie problémy nášho zdravotníctva v súvislosti s predčasným úmrtím pacientov? Čo by mohlo situáciu zlepšiť?
Dušan Zachar, INEKO:
Treba povedať, že relatívne vysoké čísla odvrátiteľnej úmrtnosti nie sú pre Slovensko lichotivé. Upozorňujú nielen na to, že treba zlepšiť kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti a naštartovať opäť reformu zdravotníctva, ale aj na veľké rezervy v oblasti prevencie a osvety, keďže lepšou životosprávou, zdravšími stravovacími návykmi, dostatkom pohybu a menším stresom často urobíme viac pre svoje zdravie ako môžu lekári.
Veronika Folentová, Denník N:
Vcera Eurostat zverejnil pocet umrti, ktorym sa dalo predist. Podla toho sme 4. najhorsi. Viac ako 40 percentam umrtim sa dalo predist.
Chcela som vas poprosit, preco mame tak vysoky pocet odvratitelnych umrti? V com sme o tolko horsi ako napr. krajiny V4, ktore ich maju menej ako my? Ako by sa tomu dalo zabranit?
Kristína Grebáčová, Hospodárske noviny:
Podľa najnovšej správy Európskej komisie zomrel jeden z troch ľudí pod 75 rokov v EÚ zbytočne vzhľadom na to, na akej úrovni v súčasnosti medicína je a aké sú možnosti liečby. Slovensko je pritom štvrtá najhoršia krajina, k zbytočným úmrtiam pod 75 rokov sa radí až 44,6 percenta úmrtí pod 75 rokov. Jednoznačne ide o ukazovateľ kvality zdravotnej starostlivosti, ale v akom význame presne? O čom toto číslo vypovedá? Akým spôsobom by sa to dalo do budúcnosti zlepšiť? Je chyba celkovo v systéme, alebo v lekároch, v podmienkach, v akých pracujú, alebo v čom?
Dušan Zachar, INEKO:
Na Slovensku nemáme dostatočné dáta a výskum, ktorý by dokázal nájsť jednoznačné, vedecky podložené odpovede na to, prečo patrí odvrátiteľná úmrtnosť v SR k najvyšším v EÚ. Príčin vysokej odvrátiteľnej úmrtnosti môže byť viacero, pravdepodobne jednou z najdôležitejších je zlá životospráva. Zdravšími stravovacími návykmi, dostatkom pohybu a menším stresom často dokážeme urobiť pre svoje zdravie oveľa viac, ako môžu lekári v rámci poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Určite máme obrovské rezervy najmä v primárnej (predchádzanie vzniku chronických ochorení osvetou na podporu zdravého životného štýlu) a terciárnej prevencii (dodržiavanie liečebného režimu a zmena životosprávy v záujme zlepšenia priebehu už získaného ochorenia).
V oblasti zdravotníckeho systému treba opätovne naštartovať prerušenú reformu zdravotníctva, ktorá by sa mala zamerať na narovnanie motivácií aktérov a dosahovanie výsledkov zdravotnej starostlivosti.
V rámci objektivity treba tiež overiť, či sú dáta z úmrtnostných štatistík reportované Slovenskom európskym autoritám dostatočne validné, nakoľko si viem predstaviť, keďže tu je značný neporiadok v dátach, že dôvod úmrtia - zlyhanie srdca - sa na Slovensku v rámci určitej lajdáckosti priraďuje častejšie, ako je "kóšer", ku kardiovaskulárnym ochoreniam, ktoré hrajú v rámci odvrátiteľnej úmrtnosti jednoznačný prím, hoci pacient mohol v skutočnosti trpieť napríklad inou vážnou "neodvrátiteľnou" chorobou.
Z vyjadrení bolo citované 25.5.2016 v článku na portáli DennikN.sk, 26.5.2016 v článku Nového Času a 2.6.2016 v článku Hospodárskych novín.
